Atmosféra v letnom tábore na nórskom ostrove Utöya bola skvelá. A potom prišiel svetlovlasý mladík v policajnej uniforme.
Z Nórska píše náš redaktor Tomáš Vasilko.
Aurora Ottmarová dostala v piatok popoludní zvláštnu esemesku. Bola od kamaráta, ktorý ako člen labouristickej mládeže bol práve v letnom tábore na ostrove Utöya.
"Písal mi, že sa tam strieľa," hovorí 18-ročná dievčina, ktorá študuje herecké konzervatórium. Nechcela tomu veriť.
Tak ako ostatní Nóri s hrôzou sledovala, ako bombový útok zdemoloval centrum Osla a nemohla tušiť, že skutočná tragédia sa odohráva 50 kilometrov od hlavného mesta. Pravicový extrémista tam na uzavretom priestore v policajnej uniforme popravoval budúcich politikov.
Zachránil sa v skrini Aurorin kamarát, ktorého meno nechce prezradiť, útok šialenca nakoniec prežil. Mal šťastie. "Spolu s dvoma ďalšími kamarátmi sa pred ním ukryl v skrini v jednej budove," hovorí Aurora, ktorá dva dni po útokoch prišla do katedrály v Oslo na bohoslužbu za obete.
Počas útoku si s kamarátom vymenila mnoho dlhých esemesiek. Nemohli spolu telefonovať, pretože by to mohlo prezradiť jeho úkryt.
"Napísal mi, že v hale v budove, kde sa skrýval, leží päť mŕtvych tiel. Najskôr som mu nechcela veriť," hovorí dievčina. Keď Aurora zistila, že kamarát na ostrove si nerobí hlúpe žarty, okamžite volala na políciu.
Stále s ním bola v kontakte. "Písala som mu, aby bol opatrný a nevystavoval sa zbytočnému riziku," opisuje krušné piatkové chvíle.
Mnohí Nóri sa politicky angažujú už počas svojich stredoškolských čias. Mladí labouristi chodia na letný tábor na Utöyu každoročne od roku 1950. Vedú politické diskusie, športujú, bavia sa.
Na oficiálnej stránke mládeže bol ešte včera hlavný článok s nápisom Datarock na Utöyi s fotografiou tancujúcich mladých ľudí. „Atmosféra na koncerte vo štvrtok večer bola skvelá,“ píše sa tam.
O deň neskôr sa raj budúcich lídrov krajiny zmenil na peklo. To trvalo asi hodinu a pol.
Popravoval chladnokrvne Anders Behring Breivik prišiel na Utöyu oblečený v policajnej uniforme. Po tom, ako pripravil výbuch v Osle, sa trajektom preplavil na ostrov.
Podľa niektorých správ si zhromaždil mladých ľudí, aby im povedal, čo sa stalo v Oslo. Vtedy začal strieľať. Mal niekoľko zbraní, medzi nimi aj poloautomatickú pištoľ Glock. Viac ako 700 ľudí sa snažilo zachrániť, ako sa dalo. Niektorí skúsili doplávať asi osemsto metrov k brehu.
Samuel Muyizzi z Ugandy vyliezol na strom. Podľa neho bol Breivik chladnokrvný. „Zo stromu som videl, ako popravil 20 ľudí. Kričal tiež na nich, aby vyšli z úkrytov, že je tu pomoc. Potom ich zastrelil,“ povedal Muyizzi pre nórsky denník Dagbladet.
Brievik strieľal aj na ľudí, ktorí sa snažili odplávať preč. Svedkovia vravia, že sa smial a kričal, že ich všetkých pozabíja.
Záchranári na ostrove už väčšine obetí nedokázali pomôcť. FOTO: TASR / AP
Ďalší z ľudí na ostrove hovoril, že Breivik si dal záležať, aby zabil každého. „Ľudia ležali na zemi a on prišiel k nim a strelil ich do chrbta alebo do hlavy. Strelil dvakrát, aby sa ubezpečil, že sú skutočne mŕtvi,“ citoval jedného zo svedkov Daily Telegraph.
Polícii sa podarilo ukončiť masakru a zatknúť ho až po hodine a pol. Nóri riešia, prečo to policajtom trvalo tak dlho. Prvé správy o streľbe na ostrove mala krátko pred pol šiestou. Len pár minút po tom vyráža špeciálne komando z Osla do asi 50 kilometrov vzdialenej Utöyi, aby zneškodnilo strelca. Nemala k dispozícii helikoptéru, ktorou by sa dostala na ostrov.
Keď prišlo komando na breh pri Utöyi, museli čakať ďalších 20 minút, kým zohnali loď, ktorou sa preplavia. Medzitým sa mnohí mladí labouristi snažili zachrániť tak, že doplávajú k brehu.
V sobotu pre katedrálou v Oslo vykrikuje jeden z mladých mužov, že polícia nechala deti zomrieť. "Len sa prizerali, dostali odkaz z vlády," hovorí, až kým ho jeden z Nórov nevyzve, aby bol ticho.
Až na pár jednotlivcov väčšina Nórov zásah polície nekritizuje. "Všetci reagovali správne, polícia aj politici," hovorí jedna z žien pred kostolom.
Polícia stále prehľadáva dno mora pri ostrove. Mnohých ľudí zastrelil Breivik vo vode. FOTO: TASR/AP
Celý rok sa tešila na kemp Nórsko má približne toľko obyvateľov ako Slovensko a nájsť ľudí, ktorí mali niekoho blízkeho na ostrove počas prestrelky, nie je až také ťažké. Nie všetci však majú také šťastie ako Aurora, že ich kamaráti sú už v bezpečí doma s rodinou.
Dve stredoškoláčky, Viktória a Alexandra, mali na ostrove jednu kamarátku. Doteraz o nej nič nevedia. "Celý rok v škole rozprávala, ako sa teší na ten kemp," ťažko hovorí Viktória. Plač má na krajíčku. "Boli sme si blízke, bola mi ako rodina. Nič o nej nevie ani jej otec," dodáva dievčina.
Obetí bolo toľko a útok bol taký mimoriadny, že ani v nedeľu nebolo celkom jasné, koľko ľudí zahynulo. Takisto sa nevedeli presne ani mená obetí. Oficiálne polícia priznávala, že nezvestných zostávalo päť ľudí. „Pri pokuse doplávať na pevninu sa im mohli pokaziť mobily," dúfajú niektorí. Každou hodinou však bolo jasné, že kto sa neozval, asi strieľajúcemu šialencovi neušiel.
"Bol to mimoriadny zločin," hovorí Oyvind, muzikant v stredných rokoch, ktorý sa tiež prišiel na bohoslužbu za obete. "Taký útok by ste nevymysleli, ani keby ste chceli," dodáva.
