Citovali ho časopisy Nature, Science alebo Lancet. A keď v roku 2009 dostal cenu rabína Šaja Šaknaja v oblasti imunológie a výskumu rakoviny, ktorú získalo niekoľko neskorších držiteľov Nobelovej ceny, Česi boli vo vytržení. Mali prvého kandidáta na najprestížnejšie ocenenie vo vedeckom svete.
Dnes je meno najcitovanejšieho českého vedca vo svetových médiách opäť. Píšu o ňom Briti, Dáni a Česi. Podľa archívu vedecko-technickej rozviedky spolupracoval šesť rokov so Štátnou bezpečnosťou a do Československa posielal cenné biologické kultúry a prístroje.
„Český špión ukradol živé tkanivo z londýnskej onkologickej kliniky,“ znel titulok v britskom The Telegraph. Vedca svetového formátu dobehla minulosť.
FAKTY Vedecko-technická rozviedka
Vedecko-technická rozviedka (VTR) bola jedným z výkonných útvarov Hlavnej správy rozviedky (teda súčasťou tej zložky ŠtB, ktorá vykonávala špionáž v zahraničí).
Podľa štatútu Hlavnej správy rozviedky úlohou VTR bolo v zahraničí získavať „vedecko-technické a technicko-ekonomické informácie potrebné pre obranu a rozvoj ČSSR a celého socialistického tábora“.
V 50. a 60. rokoch pôsobila ako samostatný odbor rozviedky, od roku 1969 ako samostatná línia rozviedky s niekoľkými odbormi, na jej čele stál zástupca náčelníka rozviedky.
Je to rozsiahly spis so správami zo štipendijných pobytov a konferencií, získaných poznatkoch, s menami a charakteristikou zahraničných vedcov, s ktorými Jiří Bártek hovoril, i informáciami o ich rodinách, o československých emigrantoch, systéme práce vedcov v zahraničí.
V kolónke splnené úlohy je väčšinou zaškrtnuté slovo splnil. V roku 1989 mu pracovník ŠtB navrhuje udeliť peňažnú odmenu, pretože Bártek kúpil za vlastných 2500 libier prístroj z Británie.
„Na spoluprácu získaný 12. apríla 1984 v Londýne na ideovom základe,“ píše sa v spise. „V roku 1984 odovzdal štyri materiály, z nich je jeden cenný, tri zaujímavé, v roku 1985 odovzdal tri materiály, z toho dva cenné, jeden zaujímavý.
Odovzdal na ďalšie rozpracovanie jeden signál, ktorý rozpracuje KP Legát (osoba na prípadnú spoluprácu - pozn. red.),“ píše sa v zložke. Legát (vlastným menom Blažej Lippay) bol Slovák a jeden z Bártekových veliacich dôstojníkov, ktorý to dotiahol na majora.
Jiří Bártek žije a pracuje od roku 1992 v Kodani, kde vedie laboratórium Cell Cycle and Cancer vo výskumnom ústave Danish Cancer Society v Kodani. Príbeh, ktorý zverejnil český denník MF Dnes a prebrali ho zahraničné médiá, ho zastihol nepripraveného.
„Sme prvá krajina sveta, ktorá mediálne ukameňovala svojho najcitovanejšieho vedca za to, že sa pomocou rozviedky snažil zdvihnúť úroveň výskumu a starostlivosti o chorých v onkológii,“ napísal nám z Kodane. Minulý týždeň navštívil Bratislavu, aby hľadal právnu pomoc na Slovensku.
Pomáhal aj Slovákom Bártekova spolupráca s ŠtB sa začala počas jeho študijného pobytu v Londýne v roku 1984. „Vtedy mňa i ostatných stážistov na našom veľvyslanectve vyzvali, aby sme prípadné zaujímavé materiály priniesli im a oni sa postarajú o prepravu. To bola lákavá ponuka, keďže vo vtedajších podmienkach rozdelenej Európy by inak materiál do našich laboratórií nedošiel,“ vysvetľuje. Neskôr sa ukázalo, že išlo o pracovníkov vedecko-technickej rozviedky ŠtB. „Bol v tom z mojej strany kus naivity a nebolo to rozhodne bez rizika, ale to ma, samozrejme, neospravedlňuje,“ dodáva Bártek.
Do Československa poslal za šesť rokov preparáty, vzorky i prístroje. V spise je i ručne písaný dokument z roku 1986, v ktorom opisuje obsah zásielky.
Na konci uvádza dva slovenské ústavy, kam navrhuje zásielku poslať. Je to Ústav experimentálnej onkológie SAV a Virologický ústav SAV. Slovenskí vedci, s ktorými sme hovorili, o zásielke nevedeli. Väčšina z nich pozná Bárteka ako uznávaného vedca a nič na tom nezmenilo ani zistenie, že spolupracoval s ŠtB.
Čo dodal rozviedke?
viac ako 50 biologických materiálov, biopreparáty pre molekulárny biologický výskum, bunečné línie z nádorov, vzorky pre výskum rakoviny prsníka, kmene produkujúce monoklonálne protilátky automatické dávkovače, prístroj na miešanie obsahu počas inkubácie, prístroj na vizualizáciu nukleových kyselín pre génové inžinierstvo
„Viem si predstaviť, že sa dalo so Štátnou bezpečnosťou spolupracovať aj tak, že to prinieslo niečo pozitívne pre naše ústavy,“ povedal Viliam Ujházy, bývalý riaditeľ Ústavu experimentálnej onkológie SAV.
Na zásielku, ktorá bola určená priamo doktorovi Chorvátovi, si nepamätá, sám Chorvát už nežije. Rovnako reagoval aj Gustáv Russ z Virologického ústavu.
Pri zásielke z roku 1986 je napísané jeho meno. Russova skupina spolupracovala s Bártekovým brnianskym výskumným ústavom na výrobe monoklonových protilátok.
„Aj k nám do ústavu chodili eštebáci a zisťovali, čo by mohol Západ ukradnúť od nás. U nás sa všetko robilo na kolene, utajovať sme mohli akurát to, akí sme slabí,“ povedal Russ.
Robil to pre dobrú vec Za Bárteka sa postavili jeho najbližší spolupracovníci v Olomouci i Kodani. „O spolupráci som vedel asi tri roky, keď sa tá informácia rozšírila vo vedeckej komunite a nedávno som si celý spis preštudoval. Musím konštatovať, že kolega Bártek neudával, nebol platený ŠtB, využíval ich na zasielanie materiálov do laboratórií v Československu,“ hovorí riaditeľ Ústavu molekulárnej a translačnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci Marián Hajdúch, Bártekov nadriadený.
Bárteka podľa neho do spolupráce donútili a on sa snažil to maximálne využiť v prospech toho, čo v živote považuje za najdôležitejšie - výskum a liečbu rakoviny.
Bárteka podporili i kolegovia v Dánsku, kde teraz viac času ako pri výskume trávi poskytovaním rozhovorov o svojej minulosti. „Každý jeden z nás tu akceptoval fakt, že Jirka podpísal, lebo musel, a keďže poznáme jeho vášeň, ambície a snahu prispieť k liečbe rakoviny, je nám jasné, prečo to urobil, aj keď si bol vedomý, že to možno nebola morálne najčistejšia cesta,“ hovorí Slovenka Petra Hamerlik, ktorá s Bártekom pracuje v dánskom inštitúte.
Jiří Bártek má v spise ŠtB krycie meno Rak alebo Raki. „Rak sa nebojí rizika. Je odvážny a ochotný získavať pre ČSSR technicky zaujímavý materiál. Spoluprácu prijal bez akýchkoľvek námietok,“ píše sa tam.
Bártek 21 rokov po páde komunizmu hovorí, že na spoluprácu s rozviedkou nie je pyšný. Opakuje, že nikomu neublížil a po páde režimu využil svoje kontakty, aby tam poslal pracovať mladých vedcov, ktorí sa „už nemusia rozhodovať medzi možnosťami, z ktorých žiadna nebola dobrá“.
Štát organizoval priemyselnú špionáž
Vedci boli pre rozviedku kľúčoví, rozumeli problematike a mali kontakty, hovorí MICHAL MIKLOVIČ z Ústavu pamäti národa.
Čo mala na starosti vedecko-technická rozviedka?
Vedecko-technická rozviedka získavala v zahraničí utajované i neutajované informácie najmä zo strategických priemyselných oblastí - energetiky, strojárstva, elektroniky, výpočtovej techniky a vojenského priemyslu. Zjednodušene sa dá povedať, že išlo o štátom organizovanú priemyselnú špionáž.
Ako komunistický režim využíval poznatky, ktoré táto rozviedka získala?
Priemyselnou špionážou sa komunistický režim snažil udržať krok s priemyselne vyspelejšími západnými krajinami. Špionážou získané vedecké poznatky znamenali nielen rýchlejší, ale aj lacnejší technologický pokrok.
Ako veľmi sa snažila ŠtB získať na spoluprácu vedcov?
Získať na spoluprácu v oblasti vedecko-technickej rozviedky vedcov bolo pre rozviedku kľúčové, pretože potrebovala ľudí, ktorí rozumejú danej problematike a majú kontakty v zahraničí alebo aspoň potenciál vybudovať si ich. Československí spolupracovníci mohli priamo získavať informácie alebo pre rozviedku vyhľadávať potencionálnych spolupracovníkov spomedzi zahraničných vedcov.
Čo sa stalo s tými, ktorí spoluprácu odmietli?
ŠtB, samozrejme, mala možnosť komukoľvek napríklad obmedziť cestovanie do zahraničia alebo zabrzdiť kariérny postup v zamestnaní, toto však bolo využívané skôr ako hrozba v snahe získať spolupracovníka než ako reálny postih za odmietnutie spolupráce. Postih za odmietnutie spolupráce tak bol skôr prejavom individuálnej pomstychtivosti príslušníka ŠtB než systematickým trestom.
Ako hodnotíte spoluprácu vedca so Štátnou bezpečnosťou vo všeobecnosti?
Hodnotiť spoluprácu len na základe profesie spolupracovníka je neadekvátne. Pri hodnotení kohokoľvek spolupráce s ŠtB treba poznať hĺbku spolupráce, motívy, ktoré viedli k spolupráci a výhody, ktoré zo spolupráce pre dotyčného spolupracovníka vyplývali.
Miriam Zsilleová
