Obrovská explózia na ulici Karl Johans Gate v centre mesta, po ktorej ostali zdemolované vládne budovy vrátane úradu premiéra i sídla médií. Rozbité okná boli kilometer od epicentra. Všade bolo vidieť trosky, dym, ľudí od krvi i prvé obete.
Zomrelo najmenej sedem ľudí a 15 bolo zranených, ale nebude to konečné číslo. „Toto je prvý teroristický útok, aký sme zažili,“ povedal Jan Erlandsen z mesta Aros, asi 40 kilometrov od Osla.
Jeho manželka Katarína je Slovenka a v Nórsku žije desať rokov. „Vždy som sa tu cítila bezpečne, neviem si ani predstaviť, že pôjdem do Osla na prechádzku s deťmi,“ hovorí vystrašene.
Explóziou sa to šialenstvo neskončilo. Centrum mesta evakuovali zo strachu pred ďalšími bombami a o tri hodiny neskôr zabil šialený strelec štyroch ľudí na zhromaždení mládeže Strany práce, kam mal prísť aj premiér a predseda strany Jens Stoltenberg.
Polícia potvrdila, že útoky spolu súvisia.
Niet žiadnych nevinných, aspoň v mysliach tých, čo páchajú bombové útoky, ako je aj ten z Osla. Píše Peter Morvay
Sme všade, kde je vojna Útoky v Európe 11. decembra 2010 explodovali v centre Štokholmu dve nálože, zabili jedného človeka. Priznali sa islamisti. 30. júla 2009 explodovali bomby v blízkosti kasární polície na Malorke. Zomreli dvaja policajti. 22. septembra 2008 pri sérii bombových útokov v Španielsku zahynul vojak. Za útokom bola zrejme ETA. 4. januára 2007 vybuchlo na Korzike niekoľko bômb, ktoré si vyžiadali jeden život. Stalo sa to len deň pred návštevou francúzskeho ministra vnútra Nicolasa Sarkozyho. 30. decembra 2006 vybuchla bomba na letisku v Madride, zranila 15 ľudí. K útoku sa prihlásila ETA.
Mohutnú explóziu bolo počuť v celom meste. „Bola to rana, ako keby do budovy udrel žeriav alebo ako zemetrasenie,“ opísala udalosť v britskej televízii BBC Saskia.
Pracuje v centre mesta, kde je na kope niekoľko vládnych budov vrátane úradu premiéra a ministerstva pre ropu a energetiku, ale aj najvyšší súd či sídlo najčítanejšieho nórskeho denníka VG.
V centre mesta zrejme niekto odpálil najmenej jednu bombu, ukrytú asi vo vozidle. Tá najviac poškodila sídlo premiéra Jensa Stoltenberga.
V čase útoku v kancelárii nebol, nezranil sa nikto z jeho personálu. Podľa polície však v okolitých budovách mohli byť stovky ľudí.
Po dvoch hodinách od útoku sa polícia odvážila skonštatovať, že to bol teroristický útok. Kto ho spáchal a prečo, nevedela.
Nórsko je najslabší článok Odhadnúť to nevedeli ani experti na terorizmus. Nórsko je ako člen Severoatlantickej aliancie (NATO) súčasťou protiteroristickej koalície, je aktívne v Afganistane i pri bombardovaní v Líbyi.
Zo škandinávskych krajín bolo jediné, ktoré na rozdiel od Švédov a Dánov takýto útok nezažilo.
„Nórsko bolo ohrozené ako akákoľvek iná krajina. Nóri si myslia, že 50 rokov neboli vo vojne, ale sme v NATO a v podstate sme zasiahli všade, kde bola v poslednom čase vojna,“ hovorí Jan Erlandsen z mesta Aros, asi 40 kilometrov od Osla.
Odborníci pripomínajú, že Nórsko je najslabším článkom spomedzi západných štátov. „Je oveľa ťažšie napadnúť Londýn či Paríž než Oslo,“ povedal pre agentúru AFP bruselský expert na terorizmus Claude Moniquet.
Streľba na ostrove Ďalší šok pre Nórov prišiel asi o tri hodiny neskôr. Strelec prezlečený za policajta spustil paľbu na stretnutí mládeže Strany práce na ostrove Utoya. Zabil štyroch ľudí a potom ho zatkli.
Na stretnutí mládeže mal rečniť aj premiér, ide totiž o jeho stranu. Aj preto sa spočiatku hovorilo, že terčom útokov je samotný Stoltenberg. Ten včera večer len odkázal, že je v bezpečí a pre istotu neprezradí, kde je.
Polícia potvrdila, že oba útoky spolu súvisia, podrobnosti neuviedla.
Pokojné Oslo policajti príliš nechránia
Oslo sa len málokedy spomína ako možný terč teroristov. Príčin pritom môže byť viac.
1. Aktívne v NATO
Nóri patria v Severoatlantickej aliancii medzi naj〜aktívnejšie krajiny. Keď v roku 2001 spojenci spustili inváziu do Afganistanu, Nóri boli pri tom. Zaradili sa tak medzi „križiakov“, ako západné krajiny označujú džihádisti. Keď sa na jar tohto roku formovala koalícia, ktorá chcela zastaviť vraždenie líbyjských civilistov režimom Muammara Kaddáfího, Nórsko nechýbalo ani pri tom.
2. Karikatúry Mohameda
Niektoré nórske noviny a magazíny v roku 2006 uverejnili podľa vzoru svojich dánskych kolegov aj karikatúry proroka Mohameda, ktoré sa stretli so silným odporom moslimov. Vtedajšia ľavicová vláda v Nórsku sa za karikatúry ospravedlnila.
Napriek tomu sa objavili vyhrážky na internete, v Sýrii rozzúrení moslimovia zapálili nórsku ambasádu, v Pakistane napadli budovu nórskej telekomunikačnej firmy Telenor. Od roku 2006 sa však nič podobné neopakovalo a pozornosť sa takmer výlučne sústredila na Dánsko.
3. Moslimská menšina
Odhaduje sa, že v päťmiliónovom Nórsku žije viac ako 160tisíc moslimov. Takmer výlučne ide o imigrantov či potomkov imigrantov. Najviac ich má pakistanský, iracký, somálsky či bosniansky pôvod. Za podobnými útokmi v zahraničí boli viackrát domáci zradikalizovaní moslimovia.
4. Mullá Krekar
Krekar viedol skupinu kurdských islamistov, ktorí vykonávali teroristické útoky v Iraku. Do Nórska sa dostal ako utečenec v 90. rokoch, v roku 2003 ho označili za hrozbu pre krajinu. Nóri ho však nechcú vydať do Iraku, lebo mu tam podľa miestnych zákonov hrozí trest smrti. Pre mnohých islamistov je správanie sa Nórska ku Krekarovi dôkazom servilnosti voči Spojeným štátom.
5. Až príliš ľahký terč
Nórsko sa mohlo stať terčom jednoducho preto, lebo to nikto nečakal. Islamisti útočia na Západ, nie na konkrétnu krajinu. Oslo, kde policajti len málokedy nosia zbraň a štátne budovy sú oveľa menej chránené ako inde, môže byť teda vhodným cieľom útoku.
(mak, vas)
Autor: Z Nórska od našej redaktorky Kristíny Kúdelovej
