1. Aktívne v NATO
Nóri patria v Severoatlantickej aliancii medzi najaktívnejšie krajiny. Keď v roku 2001 spojenci spustili inváziu do Afganistanu, Nóri boli pri tom. Zaradili sa tak medzi „križiakov“, ako západné krajiny označujú džihádisti. Keď sa na jar tohto roku formovala koalícia, ktorá chcel zastaviť vraždenie líbyjských civilistov režimom Muammara Kaddáfího, Nórsko ani pri tom nechýbalo.
2. Karikatúry Mohameda
Niektoré nórske noviny a magazíny v roku 2006 uverejnili po vzore svojich dánskych kolegov aj karikatúry proroka Mohameda, ktoré sa stretli so silným odporom moslimov. Vtedajšia ľavicová vláda v Nórsku sa za karikatúry ospravedlnila.
Napriek tomu sa objavili vyhrážky na internete, v Sýrii rozzúrení moslimovia zapálili nórsku ambasádu, v Pakistane napadli budovu nórskej telekomunikačnej firmy Telenor. Od roku 2006 sa však nič podobné neopakovalo a pozornosť sa takmer výlučne sústredila na Dánsko.
3. Moslimská menšina
Odhaduje sa, že v päťmiliónovom Nórsku žije viac ako 160 tisíc moslimov. Takmer výlučne ide o imigrantov či potomkov imigrantov. Najviac ich má pakistanský, iracký, somálsky či bosniansky pôvod. Za podobnými útokmi v zahraničí boli viackrát domáci zradikalizovaní moslimovia
4. Mullá Krekar
Krekar viedol skupinu kurdských islamistov, ktorí vykonávali teroristické útoky v Iraku. Do Nórska sa dostal ako utečenec v 90. rokoch, v roku 2003 ho označili za hrozbu pre krajinu. Nóri ho však nechcú vydať do Iraku, lebo mu tam podľa miestnych zákonov hrozí trest smrti. Pre mnohých islamistov je správanie sa Nórska ku Krekarovi dôkazom servilnosti voči Spojeným štátom.
5. Až príliš ľahký terč
Nórsko sa mohlo stať terčom jednoducho preto, lebo to nikto nečakal. Islamisti útočia na Západ, nie na konkrétnu krajinu. Oslo, kde policajti len málokedy nosia zbraň a štátne budovy sú oveľa menej chránené ako inde, môže byť teda vhodným cieľom útoku.
