Nenápadný, skromný, chvíľami trochu roztržitý, ale múdry a láskavý fanatik vedy. Taký bol prof. Ing. Vendelín Macho, DrSc (20. 10. 1931 - 11. 7. 2011). Rodák z Kamenice pod Vtáčnikom zasvätil svoj vedecký, vynálezcovský a pedagogický život petrochémii a novým spôsobom využitia gumy. Absolvent vtedajšej Chemickej fakulty SVŠT v Bratislave (dnes FChPT STU) významne ovplyvnil rozvoj chemického priemyslu na Slovensku. Mnoho rokov pôsobil v laboratóriách Výskumného ústavu petrochémie v Novákoch, ktorý aj určitý čas viedol. Výskumnú prácu si však nevedel predstaviť bez toho, aby stál iba za katedrou. Bol posadnutý spoluprácou s praxou, kde jeho výsledky priniesli značný ekonomický efekt.
Len zopár čísel charakterizujúcich túto významnú osobnosť: takmer 500 vynálezov doma a v zahraničí, vyše 200 originálnych vedeckých prác, vyše 530 citácií svedčí o jeho špičkovej vedeckej práci, za ktorú bol ocenený Národnou cenou SR, stal sa Vedcom roka 2000, získal Medailu sv. Gorazda a vyznamenali ho i v Cambridgei.
Ako neúnavného vynálezcu a zlepšovateľa ho trápil pokles vynálezov a patentov na Slovensku. Sám však nezvykol sedieť so založenými rukami a čakať, kým ho oslovia z výroby. Rád si vyberal „rizikové" témy, o ktorých bol presvedčený, že aj keď neprinesú okamžité príťažlivé výsledky pre prax, predsa len, aspoň z vedeckého hľadiska, viac zaujmú vo svete ako tie z rutinného výskumu s vopred istými výsledkami.
Hoci si prof. Macho už dlhšie mohol užívať dôchodcovský čas, stále prednášal, viedol doktorandov i študentské diplomovky a neúnavne riešil nové odborné rébusy. Vravieval: „Ja bez výskumnej roboty nedokážem žiť." Stále mal veľa plánov a prianí: „Želám si, aby sme boli ako národ bližšie k sebe, aby sme hľadeli dopredu, najmä na to, čo nás spája, aby dostali priestor zodpovední, vzdelaní a pracovití ľudia a aby mladí mali dobrú perspektívu."
Posledný rok ho už priveľmi trápilo srdce a cukrovka.
FOTO - ARCHÍV AUTORKY
Autor: Ružena Wagnerová
