Obkľúčený armádou, ktorá bola rozhodnutá zastaviť jeho „ľavicový experiment“, bez spolupracovníkov, ktorých poslal do bezpečia, bombardovaný vlastným letectvom. A odhodlaný vyhnúť sa verejnej potupe. Tak zomrel v roku 1973 čilský prezident Salvador Allende.
Až doteraz nebolo úplne jasné, ako sa to stalo. Oficiálna verzia hovorí, že spáchal samovraždu, ľavičiari na čele s kubánskych revolucionárom Fidelom Castrom zas tvrdia, že ho zastrelila armáda a samovraždu nafingovala.
Zbraň od Fidela
Najnovšie skúmanie exprezidentovho tela potvrdilo, že oficiálna verzia je správna.
„Nemáme nijaké pochybnosti o tom, že násilná smrť Salvadora Allendeho bola samovražedná,“ cituje New York Times Francisca Etxeberríu, forenzného experta, ktorého si k exhumácii privolala Allendeho rodina.
Aj on sa podieľal na dvadsaťstranovej správe, ktorú vypracoval medzinárodný tím expertov. Zistili, že Allende sa zabil svojím samopalom AK–47, ktorý mu vraj daroval diktátor Castro.
Allendeho rodina nepopierala oficiálnu verziu aj napriek tomu, že armáda, ktorá prevzala moc, jej neukázala telo exprezidenta.
„Výsledky správy sú v súlade s tým, v čo sme verili. Bol v extrémnej situácii a rozhodol sa vziať si život namiesto toho, aby čelil verejnému poníženiu,“ povedala jeho dcéra Isabella Allendeová.
Marxista či demokrat?
Allendeho dedičstvo vyvoláva v Čile stále veľké vášne. Pre ľavičiarov to bol legitímne zvolený sociálny demokrat. Pravica ho zasa označovala za zarytého marxistu, ktorý chcel Čile nasmerovať na cestu Kuby.
Počas troch rokov vlády spustil hromadné znárodňovanie, ktoré postihlo najmä ťažobný priemysel a banky.
Týmto postupom rozhneval Spojené štáty, ktoré následne podporili vzbúrencov pod vedením Augusta Pinocheta, ktorý po Allendem prevzal moc.
Diktatúra za diktatúru
Pinochet puč obhajoval tým, že zachránil Čile pred ľavicovou diktatúrou. Namiesto nej však zaviedol diktatúru pravicovú, v ktorej spojil liberálne ekonomické reformy s prenasledovaním odporcov.
Počas sedemnástich rokov jeho vládnutia armáda zabila alebo „nechala zmiznúť“ viac ako tritisíc ľudí.
Čile v týchto dňov vyšetruje aj smrť Allendeho predchodcu Eduarda Freia Montalvu, ktorý často kritizoval juntu. V roku 1982 ho vraj otrávili v nemocnici.
Hlavného vinníka – generála Pinocheta už nepotrestajú. V decembri 2006 zomrel na zastavenie srdca, dožil sa 91 rokov.
Kliknutím na obrázok alebo na tento odkaz ho zväčšite.
Monroeova doktrína z roku 1823 hovorí, že Latinská Amerika patrí do sféry vplyvu Washingtonu. A ten podľa nej zasahuje.
1. Batista ovládol Kubu
V roku 1933 sa Američania postavili na stranu povstalcov, ktorí bojovali proti kubánskemu prezidentovi Gerardovi Machadovi. Podarilo sa im ho zvrhnúť, k moci sa dostal Fulgencio Batista. Napriek tomu, že vládol ako diktátor, mal s ním Washington veľmi blízke vzťahy. Až do roku 1959, keď krajinu ovládol Fidel Castro.
2. Neúspech v zátoke
CIA vycvičila kubánskych exulantov, aby zvrhli Castrovu vládu. Spolu 1400 bojovníkov sa vylodilo v roku 1961 v Zátoke svíň. Kubánska vláda ich porazila do troch dní.
3. Junty a povstalci
Američania nechceli, aby sa v Latinskej Amerike šíril komunizmus. Preto podporovali junty, aj keď vládli násilím. Dialo sa tak v Uruguaji, Argentíne i v Brazílii. Inde zasa financovali povstalcov, ak bojovali proti ľavicovej vláde.
4. Kľúčová Panama
Panamský prieplav je kľúčovou dopravnou tepnou. Washington si nad ním chcel udržať moc aj tak, že prakticky dosadil diktátora Manuela Noriegu. Keď sa začal búriť, Američania ho v roku 1989 inváziou zvrhli.