VILNIUS. Oficiálny protest proti vydaniu bývalého člena ruskej tajnej služby KGB Michaila Golovatova rakúskymi orgánmi do Ruska odovzdali v utorok Rakúsku po Litve aj predstavitelia Lotyšska a Estónska. Lotyšský prezident Andris Berzins povedal počas návštevy litovského hlavného mesta Vilnius, že Lotyšsko si povolalo na ministerstvo zahraničia rakúsku veľvyslankyňu v Rige. Podporu Litve vyjadril v pondelok aj estónsky minister zahraničia Urmas Paet. Prepustenie Golovatova krátko po zatknutí na viedenskom letisku Swechat bolo pre neho "nepríjemným prekvapením".
Tri pobaltské krajiny zaslali protestný list aj ministrom zahraničia krajín EÚ ako aj eurokomisárke pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo Viviane Redingovej, v ktorom zdôraznili presvedčenie, že "európsky zatykač by mal byť v praxi efektívne využívaný na zatýkanie a vydávanie osôb zvlášť v prípadoch, ak sú obvinené z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti".
Golovatova v piatok zadržali rakúske orgány na základe celoeurópskeho zatykača, no už v sobotu ho prepustili na slobodu. Údajne sa tak stalo pod tlakom Ruska, čo Litovčanov pobúrilo. Rakúšania to však odmietajú a tvrdia, že zlyhala Litva, keď neposkytla dôkazy o oprávnenosti zadržiavania bývalého agenta. Ten velil takzvanej špeciálnej jednotke Alfa, ktorá 13. januára 1991 vtrhla do budovy televíznej veže vo Vilniuse. Televízia bola v tom čase hlavným stanom protisovietskeho hnutia. Pri zásahu zahynulo najmenej 14 civilistov a stovky ďalších utrpeli zranenia.
Litva vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu v marci 1990 po takmer 50 rokoch sovietskej nadvlády a následne zriadila vlastné orgány. Moskva zareagovala ekonomickou blokádou a po jej neúspechu zaútočila silou. Nezávislosť Litvy uznala až po neúspešnom pokuse o prevrat z augusta 1991. Krátko nato sa Sovietsky zväz rozpadol.
