Športovec Ján Pavol II. síce zaviedol aj „horskú časť“ letnej dovolenky, ktorú trávil prevažne v Alpách, ale jeho nástupca sa v posledných rokoch vrátil k zvyku prežiť leto len v sídle v Castel Gandolfo. „Tu nájdem všetko – hory, jazero, more, krásny kostol s obnovenou fasádou a dobrých ľudí,“ prihovoril sa miestnym obyvateľom po prílete z Ríma.
Opäť bude písať
Dôvodov, prečo pápež upustil od cestovania do Álp, je niekoľko. Dôležitú rolu zohráva vek. Má už 84 rokov a od začiatku svojho pontifikátu obmedzil nielen cesty do zahraničia, ale aj po Apeninskom polostrove. Práve v nich bol Ján Pavol II. rekordérom. Napriek zlému zdravotnému stavu sa aj v roku 2004 rozhodol cestovať do Álp, kde strávil svoju poslednú dovolenku.
Ďalším dôvodom sú pracovné povinnosti súčasného pápeža. Pobyt mimo Ríma síce trvá od júla až do septembra, ale úplne oddychový je len júl, keď sa nekonajú žiadne apoštolské cesty ani audiencie. Výnimkou je nedeľné poludnie, keď sa pápež prihovorí z balkóna rezidencie a s prítomnými veriacimi sa pomodlí Anjel Pána.
Napriek vypusteniu oficiálnych povinností sa ani v júli Benedikt XVI. úplne nevzdáva svojej práce. Práve počas letných dovoleniek vznikli niektoré jeho diela. Minulý rok tiež v Castel Gandolfo realizoval sériu rozhovorov s nemeckým novinárom Petrom Seewaldom, ktoré vyšli pod názvom Svetlo sveta. Počas letných dovoleniek napísal aj prvé dva diely trilógie Ježiš Nazaretský. Poslednú časť má v pláne dokončiť počas týchto prázdnin.
S prípravou tejto knihy je spojená aj nepríjemná nehoda z roku 2009, kedy Benedikt XVI. naposledy cestoval do Álp. V rezidencii Les Combes v obci Introd si pri páde v kúpeľni zlomil zápästie, čo spomalilo tempo prác na druhom dieli. Pápež totiž všetky svoje texty píše rukou na papier. Možno aj táto spomienka utvrdila Benedikta XVI. v rozhodnutí dovolenkovať už len v Castel Gandolfo.
Druhý Vatikán
Mestečko, ktoré má necelých deväťtisíc obyvateľov, a ktoré leží asi 25 kilometrov juhovýchodne od Ríma, sa priazni pápežov teší už od konca 16. storočia. Pápež Klement VIII. ho v roku 1596 získal od zadlženého rodu Savelliovcov a vyhlásil ho za nepredajný majetok Svätej stolice. Dejiny tohto miesta však siahajú až do 1. storočia, kedy tu cisár Domicián zriadil svoje letné sídlo. Chvíle pohody si tu užívali aj jeho nástupcovia, no postupne začalo miesto pustnúť a zanedbané budovy sa stali zdrojom stavebného materiálu pre okolité stavby. Nasledujúce storočia síce neponúkajú dostatok informácií o vývoji, ale isté je, že v 13. storočí tu janovská rodina Gandolfiovcov postavila hrad. Odtiaľ pochádza aj názov Castel Gandolfo. Po niekoľkých desaťročiach prešiel do rúk spomínaných Savelliovcov, ktorí ho vlastnili tri storočia.
Prvým pápežom, ktorý začal Castel Gandolfo využívať ako dovolenkovú rezidenciu, bol Urban VIII. v roku 1626. Nie všetci nástupcovia však prechovávali voči tomuto miestu rovnaké sympatie. Niektorí ho nenavštívili vôbec, iní tu zase trávili dlhé mesiace. Rekordérom bol Pius XI., ktorý tu v rokoch 1937 a 1938 býval nepretržite polroka. Dvaja jeho nástupcovia, Pius XII. a Pavol VI., na tomto mieste aj zomreli.
Podľa historických záznamov pápeži volili najrôznejšie formy relaxu. Spomínaný Urban VIII. sa obklopoval literátmi a vzdelancami. Alexander VII. (1655-1667) na lodi splavoval miestne jazero, ktoré sa nachádza v kráteri vyhasnutej sopky. Klement XIV. (1769-1774) bol zasa známy divokou jazdou na koni. Po dvoch pádoch, pri ktorých si dolámal rameno, však musel od tejto zábavky upustiť. Ján XXIII. potajme opúšťal svoju rezidenciu a inkognito sa pohyboval medzi obyvateľmi okolitých obcí.
Castel Gandolfo zažilo aj dramatické chvíle. Počas druhej svetovej vojny Pius XII. umožnil, aby sa miestne obyvateľstvo ukrývalo pred náletmi spojencov v pápežských vilách, keďže tie mali status neutrality. Podľa údajov Svätej stolice sa tu skrývalo až 12 000 obyvateľov a v pápežských apartmánoch, ktoré boli vyhradené tehotným ženám, sa narodilo okolo 40 detí. Napriek neutralite tu 1. februára 1944 dopadli spojenecké bomby, pričom zabili 18 rehoľníc.
Bazén Jána Pavla II.
Najživšie spomienky majú zamestnanci rezidencie, ktorých je spolu 56, na Jána Pavla II. „Jeho prítomnosťou sa v Castel Gandolfo začala nová éra. Použitie vily sa zmenilo, keď ju pápež začal považovať za svoju alternatívnu rezidenciu k Vatikánu,“ povedal v rozhovore pre mesačník Inside the Vatican riaditeľ pápežskej rezidencie Saverio Petrillo, ktorý tu pracuje už od pontifikátu Pia XII.
Nedávno blahorečený pápež sa tu zastavil spolu až 102-krát, zatiaľ čo všetci jeho predchodcovia v 20. storočí len 42-krát. Ján Pavol II. musel zniesť aj kritiku za výstavbu viac ako 18-metrového plaveckého bazéna. „Na túto kritiku odpovedal pápež svojím obvyklým humorom, že konkláve (voľba nového pápeža), by stálo omnoho viac,“ konštatoval Petrillo.
Pápežská rezidencia žije aj v čase neprítomnosti hlavného obyvateľa. „Máme farmu, ktorá bola založená počas pontifikátu Pia XI. Pápež chcel mať modernú farmu s najnovším vybavením. Dnes pokrýva plochu približne 20 hektárov a produkuje od 500 do 600 litrov mlieka denne. Tiež vyrábame olej, pestujeme zeleninu a ovocie. Veľmi dôležitá je aj produkcia kvetov,” dodal správca s tým, že väčšina produkcie končí na pápežovom stole alebo vo vatikánskych potravinách. Okrem ekologickej farmy sa tu nachádza aj vatikánske observatórium.
Stretnutie s bývalými študentmi
Kolotoč pracovných povinností sa s Benediktom XVI. nanovo roztočí v auguste. Aj keď naďalej ostane v Castel Gandolfo, začne znova prijímať oficiálne návštevy a obnovia sa aj audiencie pre veriacich. V druhej polovici augusta pápeža navyše čaká cesta do Madridu na Svetové dni mládeže, v polovici septembra navštívi talianske mesto Ancona a koncom septembra po tretíkrát aj svoje rodné Nemecko.
Súčasťou dovolenky Benedikta XVI. je aj stretnutie s bývalými študentmi združenými v klube Ratzinger Schüllerkreis, ktoré sa tradične koná v posledný augustový víkend. Nápad sa zrodil v marci 1977, keď Joseph Ratzinger opustil univerzitnú katedru a stal sa mníchovským arcibiskupom. „Po tom, čo bol zvolený za pápeža sme si mysleli, že stretnutia by mali byť zrušené, ale on navrhol v nich pokračovať,“ uviedol jeden z jeho bývalých študentov, americký jezuita Joseph Fessio. Každý rok pápež vyberie jednu z tém, ktorú mu navrhnú bývalí študenti. Debatovalo sa už o islame, evolúcii či o medzináboženskom dialógu.
Tohto roku budú účastníci diskutovať o novej evanjelizácii. Jedným z pravidelných a najznámejších účastníkov je aj rakúsky kardinál Christoph Schönborn, ktorý nie vždy zdieľa názory svojho bývalého učiteľa. Podľa slov jezuitu Fessia stretnutia prebiehajú v neformálnom duchu. Po prednáškach sa popíja káva, jedia zákusky a debatuje sa s pápežom.
Autor: Imrich Gazda, autor je cirkevný analytik
