Na vysviacke, ktorá sa konala na výletnej lodi plaviacej sa medzi nemeckým Passau a rakúskym Linzom, sa zúčastnil aj rakúsky biskup Ferdinand Regelsberger a nemenovaný český biskup.
Z cirkvi exkomunikovaný Braschi sa označuje za arcibiskupa Vatikánom neuznanej apoštolskej cirkvi Krista kráľa. Sídlo tohto spoločenstva, ktoré tvorí údajne 13.000 veriacich v Európe, Afrike a Amerike, je v bavorskom Mníchove. Braschi vyvolal rozruch už začiatkom mája, keď v spolkovej krajine Horné Rakúsko vysvätil za biskupa benediktínskeho pátra.
Štyrom za kňažky vysväteným Nemkám, dvom Rakúšankám a jednej Američanke adresovala dnes vatikánska Kongregácia pre vieroučné otázky, na čele ktorej stojí nemecký kardinál Joseph Ratzinger výzvu, aby sa pod hrozbou exkomunikácie do 22. júla kajali, svoj postup oľutovali a vysvätenie považovali za neplatné. V zdôvodnení pripomína apoštolský list Ordinatio Sacerdotalis pápeža Jána Pavla II., v ktorom zdôraznil, že katolícka cirkev v žiadnom prípade nedá súhlas s vysvätením žien za kňažky.
Kongregácia súčasne upozornila, že vysvätenie bolo iba napodobeninou tohto obradu a je preto neplatné. Vzhľadom na orientáciu argentínskeho duchovného možno prípad považovať za útok proti jednote rímskokatolíckej cirkvi.
Rakúsky kardinál Christian Schönborn už pred kontroverzným aktom odporúčal ženám, ktoré túžia po kňazskom povolaní, aby prestúpili na evanjelickú vieru. Znalci cirkevného práva označili udalosť z 29. júna za jasné porušenie kánonu 1024 cirkevného práva, ktorý stanovuje, že "kňazskú vysviacku prijíma platne len pokrstený muž".
Schönborn dnes postup Vatikánu podporil. Iný názor však zastávajú ženy, ktorých sa hrozba týka: z ich prvých reakcií vyplýva, že ultimátum nechajú vypršať bez toho, aby splnili požadované. Christine Mayr-Lumetzbergerová sa nechala počuť, že osobne neuzná neplatnosť vysviacky a s ďalšími kňažkami bude hľadať dialóg s cirkevnými hodnostármi. Cirkevné právo sa podľa jej slov musí neodkladne upraviť. Aj hrozba exkomunikáciou je podľa jej názoru nevhodným opatrením cirkvi voči ženám.
Ďalšia z kňažiek, Gisela Forsterová privítala reakciu oficiálnych cirkevných miest, s ktorými sa ženy-kňažky doteraz údajne márne pokúšali o dialóg. Vyslovila sa za predĺženie lehoty, v ktorej by mali kňažky konať a informovala, že ich cieľom je teraz vypracovať vyhlásenia a predložiť detailné argumenty kardinálovi Ratzingerovi. "Dúfame, že dokážeme presvedčiť cirkev o vážnosti nášho postupu," dodala.
