WASHINGTON. Keď členovia Talibanu na jar vyhĺbili tunel pod najväčšou väznicou v južnom Afganistane, odštartovali naháňačku po 475 trestancov, ktorým sa podarilo utiecť.
Len mesiac predtým použili afgánski strážnici technológiu, ktorú dodali USA na biometrickú identifikáciu väzňov. Skenovali ich oči, odobrali odtlačky prstov a zaznamenali rysy tváre. O niekoľko dní sa potom podarilo chytiť 35 utečencov, väčšinu z nich na hranici alebo pri cestných kontrolách.
Najdôležitejšie sú údaje od mužov
Americká armáda sa bez veľkého humbuku a záujmu miestnych snaží získať biometrické údaje od čo najväčšej časti populácie nielen v Afganistane, ale aj v Iraku, napísal denník The New York Times.
Jedného muža sa podarilo chytiť pri rutinnej dopravnej kontrole pár kilometrov od jeho dediny, ďalšieho odhalili v stredisku brancov, keď sa pokúšal dostať k polícii.
Hlavným cieľom pri zhromažďovaní biometrických vzoriek sú muži v aktívnom veku. V databázach, ktoré majú k dispozícii Američania, NATO a miestne bezpečnostné sily, je už 1,5 milióna Afgancov, čo zodpovedá dvadsatine populácie a zhruba šestine mužov vo veku medzi 15 a 64 rokom života.
V Iraku je zaregistrované ešte vyššie percento občanov - 2,2 milióna, teda jeden zo štrnástich, čo zodpovedá štvrtine dospelých mužov. Policajti odoberajú digitálne snímky očí, fotografujú tváre, robia odtlačky prstov.
V oboch krajinách skenujú väznov aj záujemcov o prácu pre vládu
V obidvoch krajinách tým musia prejsť všetci väzni a zadržaní, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o prácu vo vládnych inštitúciách a bezpečnostných zložkách alebo v amerických zariadeniach. Ten, kto nechce mať s biometrickou registráciou nič spoločné, by musel stráviť každú minútu svojho života v rodnej dedine a nikdy sa neobracať na vládny úrad.
Oproti klasickej evidencii odtlačkov prstov má systém tú výhodu, že vďaka čítačkám distribuovaným policajtom a vojakom sa dá databázu o miliónoch záznamov prejsť v priebehu niekoľkých sekúnd, a to aj na odľahlom stanovisku.
V USA sú k používaniu výhrady
Hoci je systém lákavý aj pre americké policajné služby, proti rutinnému získavaniu údajov existujú v USA vážne výhrady týkajúce sa ústavného práva na zachovanie súkromia a ochrany pred neoprávnenými prehliadkami.
V Afganistane nemajú rodné listy, vodičské preukazy, nefunguje ani registrácia v podobe čísiel sociálneho poistenia a navyše tam prosperuje trh s falošnými dokladmi. Niektorí Afganci sa obávajú zneužitia biometrickej databázy pri vybavovaní si etnických, kmeňových alebo politických účtov.
Aj tí Afganci, ktorí program schvaľujú, si želajú, aby ho nemali v rukách Američania, ale iba miestne.
Veliteľ právnej jednotky americkej armády v Afganistane Mark Martins obhajuje systém ako účinný v boji proti podvodom a korupcii, na presadzovanie zákona a na zlepšenie bezpečnosti.
Projekt za 3,5 miliardy dolárov
Americké ministerstvo obrany vyčlenilo na biometrický program na roky 2007 až 2015 zhruba 3,5 miliardy dolárov. Prvýkrát ho v roku 2004 na bojisku testovali jednotky námornej pechoty v irackej Fallúdži. Táto niekdajšia bašta odboja bola obkľúčená a dovnútra alebo von ľudí púšťali jedine po biometrickej kontrole.
Keď sa koncom toho roka podarilo irackému radikálovi dostať na americkú základňu v Mosule a s pomocou samovražedného pásu zabiť 22 ľudí v jedálenskom stane, tieto kontroly nariadili pre všetkých, ktorí vstupujú na americké základne.
Velenia amerických síl v Iraku sa v roku 2007 ujal generál David Petraeus a nariadil kontroly v celej bojovej zóne, kam boli vyslané americké posily. Patrí medzi zástancov tejto metódy, pretože podľa neho dokáže oddeliť radikálov od zvyšku populácie, medzi ktorou sa bojovníci skrývajú.
"Poskytuje to nevyvrátiteľné dôkazy a je to veľmi účinné pri identifikácii ľudí, ktorí sa podieľali na konkrétnych útokoch, takže sa potom na tieto osoby môžeme zamerať, " povedal Petraeus. Neskôr túto metódu presadil aj pre Afganistan.
Tam už však radikáli vedia, že používatelia systému, teda americká armáda, medzinárodné koalícia a miestne jednotky spolu dostatočne nekomunikujú. Čítačky tiež zlyhávajú v horúčavách a obrazovky sa pri páde na zem rozbijú.
Podarilo sa však prekonať jednu veľkú prekážku, ktorou je negramotnosť mnohých afganských policajtov i vojakov, keď operačný systém v angličtine nahradili jednoduchými a farebne odlíšenými pokyny.
