Paríž 10. júla (TASR) - O dilemách európskeho politika Edvarda Beneša napísal článok pre dnešné číslo denníka Le Monde prezident Českej republiky Václav Havel.
Od dávnych čias je Európa obzvlášť rozčleneným a diverzifikovaným kontinentom. Jeho jednotlivé časti sú navzájom úzko prepojené a vzájomne závislé. Aj preto, píše Václav Havel, a oprávnene, sa európsky kontinent pokladá za jednu entitu. Akýkoľvek pohyb v hociktorej oblasti ľudskej činnosti má vždy priame a nepriame následky na celý kontinent.
Čechy ležia uprostred Európy v mieste, ktoré bolo vystavené mnohým násilným premenám. Práve v tejto časti kontinentu sa mnohé európske konflikty začali a mnohé ďalšie skončili.
My Stredoeurópania lepšie chápeme súčasné budovanie spoločnej Európy ako jedinečnú historickú príležitosť pre nás, pre celý európsky kontinent, napísal V. Havel.
Edvard Beneš ako československý prezident v septembri 1938 v čase Mníchovského diktátu vedel veľmi dobre, že podmienky mu kládol šialenec a schválili ich vtedajší spojenci Československa. Tí zradili nielen podpísané dohody, ale aj hodnoty, ktoré boli vlastné spojencom. V záujme národnej cti a zachovania národa by bolo správne nepodriadiť sa diktátu. Prezident Beneš zároveň vedel, čo by to znamenalo: tisíce mŕtvych, zničenú krajinu, pravdepodobne vojenskú porážku od neporovnateľne silnejšieho nepriateľa.
V 30. rokoch 20. storočia Edvard Beneš stelesňoval najlepšie tradície európskeho kontinentu, píše ďalej V. Havel. Beneš prispel k vzniku Spoločnosti národov, venoval život budovaniu mierových vzťahov medzi štátmi a patril medzi tých, čo varovali Európu pred fašistickým nebezpečenstvom.
Beneš vedel, že jeho rozhodnutie odmietnuť Mníchovský diktát by vyvolalo nepochopenie a opozíciu demokratického sveta, ktorý by ho nepochybne označil za českého nacionalistu a nepriateľa mieru, provokatéra, dúfajúceho, že vtiahne aj ďalšie národy do zbytočnej a hazardnej vojny, píše Havel.
Rozhodol sa preto pre kapituláciu bez boja s presvedčením, že ide o zodpovednejší postoj ako riskovať kapituláciu za cenu veľkých obetí. Vojna napriek tomu vypukla s jej nespočetnými ľudskými obeťami a značnými materiálnymi stratami. Cenu okrem Čechov za ňu zaplatili aj tí, čo sa naivne domnievali, že zachránili mier.
Mníchovská dohoda je historickou traumou, ktorá aj naďalej ťaživo vplýva v súčasnosti na Čechov, priznáva Havel.
Beneš sa stal v londýnskom exile symbolom boja Čechov proti nacizmu a symbolom demokratickej tradície, podobne ako generál de Gaulle pre Francúzov, kráľovná Wilhelmína pre Holanďanov, alebo Churchill pre Britov, uviedol Havel. Pre Čechov bol Beneš garantom slobody, demokracie, nezávislosti a perspektívy do budúcnosti.
Správanie Edvarda Beneša v tragických dní Mníchova a povojnového obdobia pravdepodobne ostanú stálou témou na diskusie. Václav Havel sa prikláňal a prikláňa za kritické zhodnotenie rozhodnutí E. Beneša, ktoré robil v rozhodujúcich chvíľach krajiny. Podľa Havla mali všetky jeden spoločný bod : prvoradosť pre pragmatické riešenie pred morálkou. Havla, viac ako kritika Beneša pre jeho kapituláciu pred zlom, zaujíma vývoj zla a jeho sociálne mechanizmy, ktoré umožnili, aby sa zlo tolerovalo.
Európski politici, novinári a ďalší verejne činní ľudia by si mali uvedomiť zodpovednosť za svoje činy, aj za svoju pasivitu a podobne aj za to, ak podľahnú pokušeniu vypustiť nacionalizmus z fľaše, alebo ak mu nečelia. Vyvolávať obrazy starých nepriateľov sa stalo v strednej Európe módou, podotkol Václav Havel v článku pre Le Monde.
