Byrokracia okolo otvárania účtov tak bola celkom príjemným posedením. Úrady v našom prípade vyžadujú, aby sme mali aj spoločný bankový účet. To má byť ďalší z dôkazov, že manželstvo medzi občanom Austrálie a nerezidentom nie je fingované.
Keď sme bankovému úradníkovi v rámci družnej debaty vysvetlili, že spoločný účet potrebujeme vlastne pre úrady, zablahoželal nám k sobášu. To nám dodalo odvahu a na pôvod sme sa ho rovno opýtali.
Bol to Tibeťan. Hneď sa mi prehnalo hlavou: Dalajláma, čínska okupácia, cvičenie päť Tibeťanov, Brad Pitt vo filme Sedem rokov v Tibete, prameň rieky Mekong, a samozrejme, Himaláje. Moje sympatie k nemu vzrástli.
Mesačná platba za vedenie účtu a všetky služby s ním spojené vrátane internet bankingu rovná sa päť dolárov. To je v pohode, pomyslel som si, porovnajúc nahrubo slovenské bankové poplatky.
Pravidlo je však také, že pokiaľ každý mesiac príde na účet minimálne dvetisíc dolárov, poplatok je nula. Z toho usudzujem, že veľká časť pracujúcich Austrálčanov za bežný účet v bankách neplatí, lebo čistá mzda dvetisíc dolárov patrí skôr k tým nízkym.
No aj toto pravidlo sa dá poľahky obísť, keď človek veľmi chce. „Keď si vyberieš z bankomatu dvetisíc dolárov a vložíš ich späť na svoj účet, tiež nebudeš nič platiť,“ prezradil Tibeťan fintu a dobrosrdečne sa usmial.
