Ak sa politici nedohodnú, Spojené štáty si nebudú môcť požičať zdroje na chod štátu. Ak republikáni s Obamom nenájdu kompromis, hrozí škrtanie dôchodkov, či prinajhoršom bankrot.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Dokážu sa americkí politici za desať dní dohodnúť, ako znížiť dlh a predísť tak najhoršiemu? To je v súčasnosti otázka za 14,3 bilióna dolárov.
Presne toľko je momentálne výška amerického dlhu, ktorý predstavuje skoro sto percent HDP. To je zároveň aj zákonom daný dlhový strop.
Aby si vláda mohla požičať viac (a ak chce platiť dôchodky či úroky svojim veriteľom, tak musí), je potrebné do niekoľkých týždňov prijať zákon, ktorý zvýši dlhový strop.
Republikáni presadili, že strop zvýšia, až keď sa dohodne, ako bojovať s prudko rastúcim americkým dlhom. Rozhovory prezidenta Baracka Obamu s republikánmi však cez víkend zlyhali.
Čas sa kráti
Obama navrhoval opatrenia, ktoré ušetria štyri bilióny dolárov za desať rokov. Jeden bilión z nich by mali získať zvyšovaním daní. Práve táto časť je pre republikánov neprijateľná.
Ich líder John Boehner cez víkend povedal, že niečo také by v Snemovni, ktorú ovláda jeho strana, neprešlo. Navrhuje skôr menšie opatrenie – škrty za dva bilióny a žiadne ďalšie dane.
DLHOVÝ STROP
- Vláda v USA si môže požičať len toľko, koľko jej dovolí Kongres zákonom.
- Za uplynulých 30 rokov zdvíhali dlhový strop 40-krát.
- Systém zaviedli, aby mohli kontrolovať zadlžovanie. Veľmi to však nefunguje.
Čas politikov na kompromis sa kráti. Dohodu a zvýšenie dlhového stropu musí schváliť Kongres do 2. augusta.
Aby však stihol prejsť legislatívnym konaním, musia si podať ruky do 22. júla.
Ak sa to nestane, nebudú si môcť Spojené štáty požičať na svoj chod peniaze. V auguste má ministerstvo financií naplánovaný výber daní v hodnote vyše 200 miliárd dolárov. Predpokladané výdavky sú však vo výške viac ako 300 miliárd.
Keďže si rozdiel nebudú môcť požičať, hrozí, že vláda nebude platiť úroky svojim veriteľom. Za august to je 29 miliárd.
Znamenalo by to fakticky bankrot, Američania by mohli padnúť späť do recesie a vlna by zasiahla finančný sektor na celom svete. Zatiaľ je to len veľmi málo pravdepodobný scenár.
Agentúry veria v dohodu
Druhá alternatíva neznie oveľa lepšie, ale aspoň to nie je bankrot. Vláda by musela poškrtať výdavky, aby sa zmestila do príjmov, celkovo o 44 percent.
Je možné, že by sa to dotklo dôchodkov, zdravotnej starostlivosti či výdavkov na obranu, čo sú najvyššie položky v rozpočte.
Ratingové agentúry si zatiaľ zo situácie ťažkú hlavu nerobia. „Vyzerá to, že trhy, rovnako ako ja, veria, že vláda dostane rozum a príde s plánom v poslednej minúte,“ povedala pre rádio NPR Beth Ann Bovinová, ekonómka z agentúry Standard and Poor's.
Agentúry nestraší ani celkový dlh krajiny, ktorý sa od roku 2004 zdvojnásobil – stále má krajina najlepší možný rating.
Ako Minnesota?
Príklad Minnesoty však ukazuje, že zdravý rozum politikov nemusí byť to najspoľahlivejšie. Tento štát musel od 1. júla zastaviť niektoré služby – zavreté sú parky, múzeá, nevydávajú sa vodičáky, 22-tisíc štátnych zamestnancov je doma. Len preto, že demokratický guvernér sa nedohodol s republikánmi na novom rozpočte.
Diskusia medzi Obamom a republikánmi je aj bojom o voliča. Aj preto mal včera prezident druhú tlačovku na túto tému za dva týždne. Vyzýval na nej republikánov, aby podporili väčšie škrty a sľúbil, že budú hľadať dohodu každý deň.
