HAAG.
Vraždenie v Srebrenici označil ICTY ako jedinú udalosť počas balkánskych vojen v deväťdesiatych rokoch za genocídu. Všetkých 21 osôb zatkli a previezli do Haagu, sídla tribunálu.
Posledné obvinenia
Sedem bývalých vysokých armádnych hodnostárov bosnianskosrbskej armády a polície odsúdili na tresty od 5 rokov po doživotie.
Boli medzi nimi Vujadin Popovič, šéf špeciálnych bezpečnostných jednotiek Drina bosnianskosrbskej armády (VRS) a šéf bezpečnosti generálneho štábu VRS Ljubiša Beara. Obaja boli pre obvinenia z genocídy odsúdení na doživotie.
Dvaja bývalí bosnianskosrbskí armádni dôstojníci plukovník Vidoje Blagojevič a Dragan Jokič boli odsúdení na 15 a 9 rokov väzenia za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny.
Radislav Krstič, generál, ktorý velil útoku na Srebrenicu, bol prvým bosnianskym Srbom odsúdeným za účasť na genocíde. Jeho trest väzenia na 35 rokov potvrdil odvolací súd v apríli 2004.
Dvaja vysokopostavení srbskí dôstojníci Momir Nikolič a Dragan Obrenovič priznali vinu na prenasledovaní a vydali kompletné svedectvo o udalostiam v Srebrenici, čím prispeli k následným súdnym procesom. Odsúdili ich na 27 a 17 rokov za prenasledovanie. Nikoločovi v roku 2006 znížili trest z 27 na 20 rokov.
Prebiehajúce procesy
Pred tribunálom sa zodpovedajú bývalý bosnianskosrbský politický vodca Radovan Karadžič a bývalý bosnianskosrbský armádny generál Zdravko Tolimir, najmä pre obvinenia z genocídy.
Očakáva sa rozsudok v procese s bývalým šéfom generálneho štábu Juhoslovanskej armády (VS) Momčilom Perišičom obvineným z logistickej pomoci bosnianskosrbskej armáde aj v Srebrenici. Prokurátori pre neho 29. marca žiadali doživotný trest.
Proces s bývalým bosnianskosrbským vojenským veliteľom Ratkom Mladičom, ktorého zatkli 26. mája a 31. mája previezli do Haagu, sa očakáva v nastávajúcich mesiacoch.
Časť obvinených počas procesu zomrela
Bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič zomrel vo väzení 11. marca 2006. Tiež ho súdili pre genocídu v Srebrenici.
Bosniaci si v pondelok pripomínajú 16. výročie masakry v Srebrenici. V srebrenickej enkláve, ktorú OSN označila za bezpečnú zónu, žilo asi 45 000 moslimov, polovica z toho boli utečenci z okolitých obcí. Obyvateľstvo enklávy chránili slabo vyzbrojení holandskí vojaci OSN. Celú oblasť obliehali bosnianskosrbského jednotky na čele s generálom Ratkom Mladičom. Srbskí vojaci Srebrenicu dobili 11. júla 1995 a postupne pozabíjali asi 8000 mužov a chlapcov. OSN označila túto tragédiu za genocídu.
