Bola by asi v miestach, kde väčšinu týždňov v roku býva Česká republika, ale prvý júlový je to priestor zívajúci prázdnotou. Začiatok leta je v kombinácii s dvomi štátnymi sviatkami dôvodom, že všetci obyvatelia niekam zmiznú.
Nikam sa nedovoláte, nikoho nestretnete. Dokonca i na internete spolu komunikujú len automatické odpovede. Ak v Česku funguje bežne všetko polovičato, tak tento týždeň nefunguje vôbec nič.
S jedinou výnimkou: tou je západočeské mesto Karlove Vary. Práve v tomto týždni si Česko požičalo kúpeľné letovisko od ruských obyvateľov a usporiadalo v ňom filmový festival.
V tomto roku sa konal po štyridsiaty šiesty raz a ako obyčajne ho navštívilo niekoľko filmových hviezd. Celý sa odohrával v zničujúcom tempe filmových projekcií i veľkolepých večierkov.
Aj keď to tak z bulvárnych médií nevyzerá, chodenie na filmy je stále tou najdôležitejšou súčasťou festivalu. Sám som počas karlovarského týždňa videl 22 filmov a len jeden film sa skončil happy endom.
Nič také v multikine nenájdete.
No festival sa v sobotu skončil a život sa pomaly vracia do normálnych koľají. Keby sa kozmonauti dobre pozreli, tak si možno všimnú novú ceduľu: „Otvorené. Ale prosíme, príliš nerušiť!“
