BRUSEL. Belgický kráľovský vyjednávač, frankofónny politik Elio Di Rupo, podal dnes do rúk kráľa Alberta II. svoju rezignáciu v úlohe zostavovateľa vlády. Kráľ vyhlásil, že situácia v Belgicku je veľmi vážna.
Len pred piatimi dňami, v pondelok bol Di Rupo na podobnej návšteve u kráľa, avšak vtedy bolo jeho prijatie optimistickejšie. Začiatkom týždňa, posledný z radu kráľovských vyjednávačov odovzdal do rúk belgického monarchu obsiahlu správu, ktorá sa zrodila po viacnásobných osobných rokovaniach Di Rupa s lídrami a predstaviteľmi všetkých deviatich politických strán, ktoré počas posledných volieb (jún 2010) dostali voličskú podporu pre možnú účasť vo vláde.
V pondelok, pred vtedajším prijatím u kráľa, Elio Di Rupo odhadoval reálne šance na zostavenie novej vlády pod jeho taktovkou na približne 10 percent. Belgické médiá však boli o čosi optimistickejšie a verili, že Elio Di Rupo by sa mohol stať novým premiérom a Belgicko po rekordnom období bezvládia by mohlo zostaviť funkčný vládny kabinet.
Priaznivými signálmi pre takýto scenár boli aj vyjadrenia niektorých lídrov politických strán, ktorí uviedli, že rozsiahla správa Elia Di Rupa o stave krajiny a ním navrhované fiškálne, ekonomické a elektorálne zmeny predstavujú seriózny základ na začatie vládnych rokovaní. Neistota dostatočnej podpory pre Elia Di Rupa bola iba zo strany separatistickej Novej flámskej aliancie (N-VA) a flámskych kresťanských demokratov. N-VA nakoniec ako prvá zo všetkých strán, vo štvrtok popoludní, povedala nie vládnym návrhom Elia Di Rupa. Vo štvrtok večer od možnej vládnej koalície odskočili aj flámski kresťanskí demokrati, ktorí však z neúspechu zostavenia novej vlády obvinili rovnako lídra N-VA Barta De Wevera aj zostavovateľa vlády Di Rupa.
Elio Di Rupo pochopil, že bez dvoch najsilnejších flámskych politických subjektov by akákoľvek vláda v etnicky, regionálne a politicky rozhádanej kajine nemala šancu na úspech, šancu na presadenie ekonomický a štátnych reforiem, ktoré podľa vyjadrení Di Rupa mali zrodiť Belgicko pre 21. storočie.
Jeho rezignáciou sa predlžuje na neurčito doba vládneho vákua v belgickom kráľovstve a prehlbujú sa existujúce politické a etnické spory medzi poprednými politickými stranami.
