VIEDEŇ. Adolf Hitler prišiel posmrtne o čestné občianstvo svojho rodného mesta Braunau am Inn v Hornom Rakúsku.
Mestská rada pristúpila k tomuto symbolickému kroku pod rastúcim tlakom médií viac ako 72 rokov po Hitlerovej smrti. Podobné rozhodnutie nedávno prijali aj ďalšie rakúske mestá.
Člen mestskej rady v Braunau za stranu zelených Manfred Hackl zdôraznil, že odstránenie Hitlera zo zoznamu čestných občanov bolo len formálnym krokom.
Na príslušné pocty totiž de facto stratil nárok v deň svojej smrti 30. apríla 1945.
"Zrušenie občianstva bolo preventívnym krokom s cieľom vyriešiť tento problém raz a navždy," uviedol dnes Hackl.
V máji zbavili vodcu nemeckých nacistov čestného občianstva v dolnorakúskom Amstettene.
Hlasovania sa vtedy zdržali dvaja poslanci za pravicovú Stranu slobodných (FPÖ), ktorí považovali takýto krok za zbytočný vzhľadom na Hitlerovu smrť.
Konsenzus v braunauskej mestskej rade podporili pri štvrtkovom hlasovaní aj poslanci FPÖ. Adolf Hitler sa narodil v Braunau v roku 1889.
Udalosti v Amstettene motivovali novinárov k hľadaniu ďalších miest, ktoré stále nezbavili Hitlera čestného občianstva, udeleného za nacistickej éry.
Príklad Amstettenu nasledovalo aj mesto Waidhofen an der Ybbs v Dolnom Rakúsku a korutánska metropola Klagenfurt.
