Rabíni čelia podozreniam z podnecovania náboženského a rasového násilia. Je jasné, že Izrael to zase rozdelilo. Kým sekulárni Izraelčania si osvojili názor padni komu padni, nábožní hovoria o honbe na čarodejnice a sprisahaní proti rabínom.
Ako to v takých prípadoch býva, platí, že predmetnú knihu málokto čítal, ale takmer každý sa k nej vyjadruje. Tí, čo ju čítali, hovoria, že je veľmi komplikovaná a náboženský laik sa cez ňu jednoducho neprelúska. Existujú názory, že to, z čoho rabínov vinia, v knihe ani explicitne nie je, ako aj názory, ktoré tvrdia pravý opak.
Nejdem zachádzať do detailov, lebo knihu som nečítala a dobre viem, že náboženské texty nemajú rovnaký výklad.
Iné som chcela. Skutočne som zostala fascinovaná, keď som si vypočula jedného z rabínov, ako Izrael označil za boľševický štát, kde sa uplatňuje policajná brutalita. Znelo zvláštne z úst človeka, pre ktorého ultraortodoxnú komunitu je slovo demokracia skoro nadávkou.
Ctihodný rabín asi nevie, že za boľševika by pre každý názor, ktorý sa nezhoduje s oficiálnou líniou, po výsluchu len ťažko vyšiel z policajnej budovy, kde by ho čakali rozohnení reportéri a ešte rozohnenejší sympatizanti.
A že policajná brutalita je niečo iné ako to, že človeka do auta slušne naložia policajti a potom s ním hodinu debatujú o náboženskom texte. A ak má pocit, že polícia sa správala zle, tak môže podať sťažnosť. Ako ten, čo sa sťažoval na rabínov výklad.
