Frankfurt 9. júla (TASR) - Ukrajinské baníctvo je na čele podivuhodnej štatistiky. Jej predmetom nie sú náklady na ťažbu, ceny uhlia alebo náklady na techniku - ale "materiál" človek. Podľa príslušných údajov si v roku 1989 vyťaženie jedného milióna ton uhlia vyžiadalo život presne 1,54 baníka, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung v reakcii na najnovšie banské nešťastie v bývalej republike Sovietskeho zväzu.
V priebehu nasledujúcich desiatich rokov prišlo pri vyťažení rovnakého množstva uhlia o život 3,62 baníkov. Presne 75 percent z 209 ukrajinských ťažobných komplexov je zaradených do najvyššieho stupňa nebezpečnosti. Baníkov, pracujúcich v mimoriadne ťažkých podmienkach ohrozujú predovšetkým výbuchy nahromadených plynov a samovznietenie jemného uhoľného prachu. Banská technika je zastaraná, bezpečnosť baníkov je na podradnom mieste aj keď kvôli čiernemu zlatu musia fárať hlboko pod zem, pokračuje FAZ.
Vzhľadom na to, že Ukrajina má ľudského potenciálu nadostač, možno očakávať, že k 3700 obetiam banských nešťastí za posledných desať rokov budú pribúdať ďalšie - a to aj napriek plánom na reformu baníctva, bezpečnostným predpisom a príležitostným hladovkám baníkov.
V 160 baniach sa v uplynulých 20 rokoch nič neopravovalo, ani nemodernizovalo, minimálne 50 baní je otvorených už sto rokov a v približne stovke baní sa ťaží viac ako 45 rokov, zdôrazňuje denník.
Najnovšie nešťastie, pri ktorom zahynulo 33 osôb, sa odohralo v bani Ukrajina v Ukrajinsku pri Donecku. Požiar vypukol ráno v hĺbke 570 metrov a oheň baníkov očividne udusil. Pozostalí vytýkajú vedeniu bane, že ľudí hnalo do práce napriek tomu, že o ohni vedelo.
Všetko majú teraz prešetriť osobitné komisie a návštevy vysokopostavených osôb z Kyjeva. Je však otázne, či sa nájdu peniaze na zaplatenie transplantácií kože u tých, ktorí peklo v podzemí prežili a peniaze aspoň na základné sociálne vymoženosti. Ukrajinskí baníci žijú totiž v ľudsky nedôstojných podmienkach, bez práce, bez peňazí a bez takých samozrejmostí akými sú nemocnice, verejné telefóny, pošta, obchody či elektrický prúd, uvádza sa v závere článku s výstižným názvom Zakalkulovaná smrť.
jč ed
