Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie SME.
VIEDEŇ, BRATISLAVA. Vychovali ho ako Európana. Ako dieťa sa naučil po maďarsky, česky a po nemecky, modlil sa po chorvátsky. Zmaturoval v Španielsku a univerzitu ukončil v Belgicku.
Ako Európan aj žil. S nemeckým, rakúskym a maďarským občianstvom bol jedným z najdlhšie slúžiacich europoslancov.
V Európskom parlamente, kde pôsobil dvadsať rokov, presadil v roku 1979 prázdne kreslo pre neslobodné štáty za železnou oponou.
„Ja som šiel do parlamentu pracovať v prospech strednej a východnej Európy,“ povedal v roku 2006 v rozhovore pre SME. Potvrdil to v lete 1989, keď zorganizoval na maďarsko-rakúskej hranici Paneurópsky piknik. Skončilo sa to prvým masovým útekom asi 600 východných Nemcov na Západ.
Otto von Habsburg to ako syn posledného rakúskeho cisára Karola I. nemal jednoduché. Ako šesťročný musel po rozpade monarchie s mamou utiecť do Švajčiarska, prespal vtedy v zelenom salóne dnešného prezidentského paláca.
Pas rodného Rakúska dostal až v roku 1966, päť rokov potom, čo sa oficiálne zriekol nároku na trón. Historické podanie rúk s kancelárom Brunom Kreiským nasledovalo až v roku 1972.
Len nedávno Rakúsko zrušilo protihabsburský zákon, ktorý zakazoval potomkom vládnucich rodov kandidovať za prezidenta.
Otto von Habsburg vravel, že prežil šťastný život. Zanechal sedem detí, 22 vnúčat a dve pravnúčatá. Hlavou Habsburgovcov je od roku 2007 jeho najstarší syn Karl Habsburg-Lothringen: „Môj otec bol veľký Európan,“ povedal pre agentúru APA.
Autor: mim
