Existujú rôzne teórie, prečo sa po americkom prezidentovi volá práve kus ulice v Dejviciach:
a) pretože je hneď oproti rezidencie amerického veľvyslanca, ktorý je síce demokrat (hovoríme o straníckej legitimácii), ale bojovníka s „ríšou zla“ vždy obdivoval,
b) spisovateľ Zikmund Winter, ktorému ulica pôvodne patrila (a ktorému ešte pekný kus ostal), je skoro sto rokov po smrti, takže sa nemôže hnevať,
c) zvýši to ceny nových bytov, ktoré sa v tejto ulici údajne dokončujú a budú čoskoro na predaj.
Alebo máme aj ulicu Ronalda Reagana jednoducho preto, že bol skvelý prezident, teda minimálne z našej stredoeurópskej perspektívy. A že je to štátnik, ktorý sa možno najviac zaslúžil o to, že môžeme žiť v slobode.
Mal dobrých spoluhráčov (trebárs „železnú dámu“ Thatcherovú) i slušného protihráča (toho s fľakom na čele), ale bol to predovšetkým Ronald Reagan, ktorý „rozpútal“ a vyhral vojnu so sovietskym impériom. Ďakujeme!
Ako chlapec som ho miloval, podobal sa na môjho deda a bol vtipný. Zdalo sa mi fantastické, že existujú krajiny, ktorých prezidenti nenosia pokrčené sivé obleky a pri prejavoch nečítajú nudné bláboly z papiera.
Bavilo ma snívať, že ako predstaviteľ filmových kovbojok všetkých prekvapí a vyženie darebákov z mesta. Ako dospelý milujem Ronalda Reagana preto, že sa mu to podarilo.
Som rád, že tú ulicu máme. Je pri Stromovke, čo je dobre. Moje deti sú už na prechádzky staré. Ale až raz budem mať vnukov, tak ich tam vezmem. A budem im rozprávať o období, ktoré našťastie nemuseli prežiť.
I vďaka Reaganovi.
