Agentúrnu správu sme o 18:51 nahradili autorským článkom denníka SME.
MINSK, PRAHA. Prší. Je nedeľa popoludní a na prospekte Víťazov v bieloruskej metropole Minsku sa začínajú zhromažďovať občania.
Majú v úmysle zúčastniť sa osláv Dňa nezávislosti Bieloruska. Ťažko odhadnúť, či ide o tých, ktorí budú tlieskať na povel milície, či naopak – vo chvíľach, keď potlesk nie je na programe.
Plán opozície
Taký plán sa totiž počas posledných dní rozšíril medzi účastníkmi takzvanej revolúcie prostredníctvom sociálnych sietí: Prísť na prejav Lukašenka a celý ho pretlieskať tak, aby nebolo počuť jediného jeho slova.
Členovia byrokratického aparátu s vlajočkami s nápisom „Bielaja Rus“ vyzerajú zúfalo osamelo. Organizácia zhromaždenia je dokonalá – na jedného občana jeden milicionár či príslušník KGB v civile.
Kto sa chce dostať do blízkosti prezidenta, nesmie mať v kabelke pilník ani iné časti manikúry. Dáždniky ako klasická zbraň sú kontrolované obzvlášť starostlivo.
Vojaci čakajú na prehliadku vo dvoroch priľahlých domov.
Občania z Prospektu Víťazov volajú na stanice milície, že im príslušníci ozbrojených síl močia na fasády.
Milícia nemá čas sťažnosť riešiť, lebo sa snaží zabrániť ironickému potlesku. Viacero bytov, kde žijú opoziční aktivisti, strážia príslušníci KGB. Niekoľko najznámejších mien pre istotu zadržali a zablokovali stránky opozičných serverov.
Vojenskú prehliadku podľa oficiálnych zdrojov sledovalo 150 tisíc nadšených občanov, podľa opozície 5tisíc otrávených sluhov režimu. Pred hlavnú tribúnu sa dostalo len niekoľko mladých revolucionárov.
Aj syn v uniforme
Prichádza Lukašenko a jeho syn Kolja. Obaja v uniforme, prezident je oblečený za generála.
Osamelí revolucionári sa pokúšali tlieskať mimo oficiálnej taktovky, ale hlas Lukašenka zosilnený mikrofónmi ich jednoznačne prehlušil. Ako napísal bieloruský server Charta 97, malú skupinu mladíkov, ktorí si vyskúšali ostentatívne zatlieskať, odviezla bezpečnosť na neznáme miesto.
„Proti Bielorusku boli použité informačné zbrane hromadného ničenia,“ vyhlásil bieloruský prezident a akúkoľvek vinu za krízu v krajine zvaľuje na „zahraničných škodcov“.
Syn Kolja tlieska presne, kedy sa tlieskať má. Málo ľudí sa k nemu pridáva – bojí sa, aby si ich nezmýlil s tlieskajúcimi revolucionármi.
Lukašenko bol malým ohlasom prekvapený – obával sa neustáleho aplauzu, namiesto toho nepočul skoro žiadny. Aktivistom, ktorí sa neboja prejaviť nesúhlas s Lukašenkom, plán pretlieskať jeho prejav nevyšiel. Dosiahli však iný efekt – prezident si musel vystačiť len s veľmi skromným aplauzom.
„Ideme domov,“ píše jeden revolucionár druhému SMS. „Tu nejde internet. Doma čakáme na ďalšie inštrukcie.“
Bielorusko sa dostalo medzi 20 najhorších
Freedom House zaradil Lukašenkovu diktatúru medzi najrepresívnejšie na svete.
NEW YORK, BRATISLAVA. Severná Kórea, Barma, Somálsko či Turkmenistan.
V takej spoločnosti sa ocitlo Bielorusko na zozname Najhorší z najhorších, ktorý zostavila americká mimovládna organizácia Freedom House.
Ak nerátame separatistický región Južné Osetsko, tak Bielorusko je medzi 20 krajinami jediným zástupcom z Európy. Na zoznam najrepresívnejších spoločností na svet sa nedostala diktatúra Alexandra Lukašenka tento rok náhodou.
Od zmanipulovaných prezidentských volieb koncom minulého roka sa situácia v krajine veľmi zhoršila. Siedmi opoziční kandidáti boli spolu s desiatkami aktivistov zatknutí. Mnohých už odsúdili na viacročné tresty za „rozvrat“ krajiny.
Štvornásobný prezident Lukašenko môže vďaka zmanipulovanému referendu kandidovať na hlavu štátu do konca života.
Mirek Tóda
