Fotografia generála a rabína Šloma Gorena trúbiaceho na šofar pri Múre nárekov po tom, čo ho v roku 1967 dobyla izraelská armáda, je jedným z ikonických obrazov modernej židovskej histórie.
Rabín Goren bol zázračným dieťaťom, ktoré už v útlom detstve udivovalo encyklopedickými znalosťami. To, že by sa dal k armáde, nikto nepredpokladal. Bol typom fyzicky nie príliš zdatného chlapca, čo stále húta nad Tórou. V rodnom Poľsku by v najlepšom prípade skončil ako rabín v nejakej chudobnej dedine a je veľmi pravdepodobné, že by neprežil druhú svetovú vojnu.
V Palestíne a neskôr v Izraeli sa stal vojenským rabínom. Bojoval v troch vojnách, dotiahol to na generála, zatrúbil na šofar a pomodil sa modlitbu vďaky, ktorú so zatajeným dychom počúval v priamom rozhlasovom prenose celý Izrael.
Rabín Goren v tom momente stelesňoval to, na čom si v Izraeli veľmi zakladajú. Na vojenskej sile, ktorá má odstrašiť a ak sa inak nedá aj vytrestať nepriateľov, a na viere v Jehovu a snahe dodržiavať jeho ustanovenia.
Vojaci sa modlia
Judaizmus a armáda sú v Izraeli tesne spojení, podľa niektorých názorov až príliš. Alebo inak. Nekonečná debata o vzťahu náboženstva a štátu či spoločnosti v Izraeli sa, samozrejme, týka aj armády. Lebo tá sa zase týka takmer každého izraelského muža a ženy, čo dovŕši 18 rokov a povinne narukuje.
Modlitby sú súčasťou takmer všetkých armádnych ceremónií, náboženské autority dozorujú zaobchádzanie s mŕtvymi telami vojakov, mnohým vojakom, čo majú problémy, odporúčajú zájsť nielen za vojenským psychológom, ale aj rabínom. V armáde sa dodržujú aspoň základné pravidlá kóšer, vojaci slávia náboženské sviatky, vojenskí rabíni aktívne pracujú na tom, aby pomohli konvertovať tisíckam nežidovských vojakov hlavne z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Len nedávno konvertoval v armádnom programe päťtisíci vojak, čo je vzhľadom na pomalosť a komplikovanosť konvertovania slušné číslo.
Náboženské organizácie tiež pomáhajú tým vojakom, čo žijú v Izraeli bez rodičov. Pozývajú ich cez voľno a sviatky k adoptívnym rodinám, asistujú im aj pri odchode z armády.
Nábožných pribúda
Hoci vo svete panuje mienka, že nábožní židia v armáde neslúžia, nie je to celkom pravda. Nábožných v armáde pribúda, aj keď ide zväčša výhradne o mužov (mnohé nábožné dievčatá sú v osemnástich rokoch už vydaté a teda oslobodené od služby) a je zrejmé, že niektoré skupiny v ultraortodoxnom sektore budú volaniu vlasti odolávať zrejme naveky.
Nástup ortodoxných do armády neznamená len to, že sa musia vymýšľať technológie a pomôcky, ktoré umožnia aj tým, čo dodržiavajú šabat, slúžiť napríklad piatok večer, ale podľa niektorých analytikov aj jej príklon doprava.
Aj keď armáda má byť apolitická, predsa je len ovplyvnená tými, čo v nej slúžia a ešte viac tými, čo v nej velia. A izraelská armáda ešte aj tými, čo v nej kážu o Bohu.
Problém s výhradou svedomia
Už viackrát sa objavili informácie o niektorých armádnych rabínoch, čo nábožným vojakom zakazovali asistovať pri prípadných evakuáciách židovských osád, ktoré sú podľa ortodoxným postavené na pôde, ktorú sľúbil židom Boh. Je viac ako zrejmé, že Izrael bude musieť v budúcnosti odísť aspoň z časti území, ktoré podľa medzinárodného práva okupuje.
Pri evakuácii bude asistovať armáda a otázkou je, čo sa stane, keď niektorí vojaci odmietnu vykonať rozkaz, ktorý je v rozpore s ich náboženským názorom, či je výhradou svedomia.
Keď sa v roku 2005 sťahovali osadníci z pásma Gazy, boli jednotky, ktoré radšej na evakuáciu nepovolali. Ak však pribúda v armáde nábožných, čo ak sa stane, že pre nedostatok personálu budú musieť k evakuácii prizvať aj vojakov, čo s ňou majú problém? Niektorí, hlavne ľavicoví či otvorene sekulárni izraelskí analytici hovoria, že to bude problém a volajú po jasnom oddelení náboženstva a armády.
Neortodoxný rabín nebude
Monopol ortodoxných rabínov sa totiž v Izraeli netýka len rodinných záležitostí, ale aj armády. Vojaci, ktorí sa hlásia k reformnému judaizmu, tak nemajú šancu, aby sa obrady vykonávali podľa ich tradícií a presvedčenia.
Viacerí rabíni aj občianski aktivisti a rodičia nedávno napísali list ministrovi obrany a náčelníkovi izraelských ozbrojených síl, aby ustanovili aj neortodoxného hlavného armádneho rabína. Lebo väčšina vojakov pochádza z neortodoxného prostredia.
Odpoveď zatiaľ nedostali a je viac ako pravdepodobné, že neortodoxný rabín tak rýchlo ustanovený nebude. Naopak, zdá sa, že súčasné vedenie armády do konfrontácie s monopolom ortodoxných nepôjde. Veď náčelník generálneho štábu generál Gantz len nedávno nariadil, aby sa zmenila modlitba za padlých tak, aby viac vyhovovala ortodoxným. Príbuzní obetí sú pobúrení, Izraelom koluje petícia za sekulárnejšiu verziu. Generál dal však jasne najavo, že sa rozhodol a basta.
Proti viere
Niektorí Izraelčania žartujú, že armáda ide proti viere len vtedy, keď jej ide o vyhľadávanie podvodníkov. Zbožnosť a príslušnosť k nábožným je dôvodom na to, že mladý človek nemusí narukovať. V posledných rokoch armáda s využitím sociálnych sietí objavuje čoraz viac mladých mužov a žien, čo ultraortodoxnú identitu len predstierajú. Lebo veď ozajstné ultraortodoxné dievča by si nikdy nedalo na Facebook fotku, na ktorej má oblečené krátke nohavice a drží v ruke cigaretu.
V každom prípade vojna o to, koľko a ako má judaizmus zasahovať do života vojakov, bude dlhá, komplikovaná a jej výsledok bude vždy niekoho bolieť.
