Pred triedou dvanástich policajtov stoja traja inštruktori. Jeden z nich pomaly a rázne vedie výklad. Vzadu všetko kontrolujú dvaja Američania. V rohu miestnosti visí afganská zástava.
Sme na americkej základni Nathan Smith v meste Kandahár na juhu Afganistanu, neďaleko miesta , kde vzniklo hnutie Taliban, ktoré tu má aj v súčasnosti silnú pozíciu.
Skupina afganských policajtov má prvú hodinu pokročilého taktického kurzu. Policajti už majú za sebou základy. Na kurze ich budú učiť, ako prenasledovať zločincov či vykonať prepad. Na prvej hodine im však hovoria jednoduchšie veci. Napríklad, že ľudia sa bezdôvodne nebijú.
Negramotnosť je bežná
Práve afganskí policajti a vojaci, často negramotní farmári, preberajú čoraz väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť krajiny. Oddnes, prvého júla, sa začína prechodné obdobie, keď postupne začnú odchádzať zahraničné jednotky.
Do konca roka sa vráti domov desaťtisíc amerických vojakov. A domáce bezpečnostné sily by oddnes mali prebrať plnú zodpovednosť v prvých siedmich provinciách Afganistanu.
Jedným z účastníkov výcviku je aj Džanát Gul. Šesťdesiatdvaročný muž je policajtom už vyše 30 rokov, ide v stopách svojho otca. Bol ním aj za éry Talibanu. „Prišiel som sem, aby som slúžil svojej krajine,“ hovorí hrdo.
Gul navštevuje kurz, kde sa cvičí za policajného inštruktora. „Na začiatku sa hanbili postaviť pred triedu, teraz je to lepšie,“ vysvetľuje Matti Kiuri, fínsky policajt, ktorý spolu s prekladateľom sedí vzadu a počúva 20minútový výklad jedného žiaka.
Policajtom od osemnástich
Jedným zo študentov je aj Hamíd. Má 22 rokov a k policajtom sa dal hneď po dvanástich rokoch školy. Ako hovorí, jedným z motívom bola aj pomsta. „Taliban mi zabil dvoch strýkov. Nie, neboli policajti, boli civilisti,“ vraví. Na otázku, či sa nebojí, že ako policajt bude terčom militantov, odpovedá, že nie.
Výcvik na základni Nathan Smith trvá päť týždňov. Nováčikovia musia prejsť po príchode testom gramotnosti. „Viac ako 60 percent ho nespraví. Musia potom chodiť dve hodiny denne na kurzy čítania a písania,“ vysvetľuje americký poručík Elliott. Od septembra by malo prísť aj prvých 15 žien - policajtiek.
Výcvik afganských bezpečnostných síl je v súčasnosti jednou z hlavných úloh medzinárodných jednotiek v krajine. Nie je to jednoduché, keďže, ako hovorí poručík Elliott, v Afganistane sa poriadne nevyšetrovalo 20 rokov. „Ak sa stal zločin, stačilo, aby niekto povedal - počul som, že to spravil tento. A policajti mali páchateľa,“ hovorí.
V čom vidia európski inštruktori najväčšiu silu afganských policajtov? „Určite je to ich oddanosť, ochota slúžiť krajine a odvaha,“ hovorí fínsky policajt Kiuri to, čo potvrdili aj jeho žiaci. A slabosť? „Korupcia,“ odpovie krátko.
Slabosť je v korupcii
Skorumpovanosť afganských jednotiek je jednou z najväčších pochybností, či budú schopné ustrážiť krajinu po odchode medzinárodných síl. Mimo záznamu počúvame, že policajti v dedinách často zastavujú autá a pýtajú peniaze pre chudobných, ktoré nakoniec skončia u nich.
Jeden z inštruktorov povedal, že dokonca aj plukovník, keď chce byť povýšený, musí zaplatiť. Aj medzi Afgancami sa hovorí o zapletení policajtov do obchodov s drogami.
Vedenie ISAF, misie NATO v Afganistane, priznáva, že korupcia je problém. Opakuje však, aké veľké pokroky urobili afganské jednotky za rok a pol.
„Na začiatku sa na nás len pozerali, neskôr sa už začali zúčastňovať na akciách. Presadli z miesta spolujazdca na miesto šoféra,“ pomáha si metaforou hovorca ISAF nemecký generál Josef Blotz. Ako dodáva, napríklad v Kábule, kde prevzali zodpovednosť, je už útokov menej.
Domáci sú opatrnejší. Azizulláh, ktorý predáva na základni pre amerických vojakov elektroniku či hry na Play Station, tomu veľmi neverí. „Policajti v meste Kandahár sa boja Talibanu,“ hovorí.
Generál Blotz namieta, že Západ má ďalšieho tri a pol roka na to, aby čo najlepšie pripravil 400tisíc vojakov a policajtov na to, aby sa dokázali postarať o svoju krajinu. Pomáhať s výcvikom či technikou im budú aj po roku 2014.
