Približne 45 percent škôl malo dnes zostať zatvorených a ďalších 40 percent čiastočne zatvorených.
LONDÝN.
Dnešný 24-hodinový štrajk sa koná v dobe podobných rozsiahlych protestných akcií v krajinách kontinentálnej Európy, ktorých účastníci vyjadrujú odpor voči balíkom prísnych úsporných opatrení.
"Túto krajinu riadia ľudia, ktorí sú privilegovaní, ktorí zarábajú príliš veľa peňazí... Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa zväčšuje. Nemyslíme si, že by sme to mali byť my, kto bude trpieť," cituje agentúra Reuters 35-ročného učiteľa základnej školy, jedného z účastníkov najmasovejšieho pochodu v centre Londýna.
Zablokovali križovatky
Na akcii, v dôsledku ktorej došlo k zastaveniu premávky na niektorých z najdôležitejších križovatiek britskej metropoly, sa zúčastnili tisíce ľudí, ktorí niesli protestné transparenty a pískali.
Do dnešných demonštrácií sa zapojil zhruba každý ôsmy zamestnanec verejného sektora. V prípade neúspechov pri rokovaniach s vládou sa však na protesty v priebehu tohto roka chystajú aj ďalšie odborové zväzy.
Ako ráno uviedol jeden z odborových zväzov, približne 45 percent škôl malo dnes zostať zatvorených a ďalších 40 percent čiastočne zatvorených.
Podľa slov jedného z vládnych predstaviteľov však bude zrejme účasť nižšia než predpovedali odbory.
Meškali aj lietadlá
Do štrajku sa zapojili aj zamestnanci imigračných úradov, v dôsledku čoho došlo k meškaniam lietadiel.
Do práce neprišlo 90 percent pracovníkov oddelení telefonickej komunikácie s verejnosťou v londýnskej Metropolitnej polícii.
Premiér David Cameron označil štrajky za nezodpovedné a povedal, že rokovania medzi odbormi a ministrami ešte neboli zavŕšené.
Ako ďalej argumentuje, predlžovanie priemernej dĺžky života znamená, že v dôchodkovom systéme vo verejnom sektore musí dôjsť k zmenám, aby si štát mohol dovoliť vyplácať penzie.
Odboroví lídri tvrdia, že bežní zamestnanci nesú najťažšiu časť bremena finančnej krízy, ktorú majú na svedomí bohatí finančníci.
Vláda uvádza, že každý Brit musí niesť časť bremena pri znižovaní obrovského deficitu, nafúknutého po tom, ako sa minuli miliardy libier na záchranu potápajúcich sa bánk.
Redukuje počty štátnych zamestnancov a zamestnanecké benefity, presadzuje zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 65 na 66 rokov.
