V čase, keď Európania spochybňujú euro a integráciu, bude viesť úniu krajina, ktorá na Brusel nenechá dopustiť.
VARŠAVA, BRATISLAVA. V roku 1980 navrhol Jerzy Janiszewski logo pre legendárne hnutie Solidarita, ktoré dostalo na kolená komunizmus v Poľsku i v Európe.
O vyše 30 rokov neskôr navrhol ten istý renomovaný výtvarník a grafik logo prvého poľského predsedníctva v Európskej únii.
A slovo solidarita by Poliaci chceli Európanom pripomínať najviac - či pôjde o záchranu Grécka a spoločnej meny, rozpočet, alebo rozširovanie o ďalšie transformujúce sa krajny.
Poľskí eurooptimisti
Najväčší členský štát spomedzi nováčikov chce zlepšiť náladu v únii v čase, keď sú ľudia otrávení z nekonečnej záchrany Grécka, doma protestujú proti škrtom vlastných vlád a v hneve by radšej volili extrémistické než tradičné strany.
„Poľské hnutie Solidarita prinieslo Európe prevratné zmeny a viedlo nakoniec k zjednoteniu Nemecka i Európy.
Preto aj teraz Európskej únii ponúkame viac Európy a viac solidarity,“ povedal poľský premiér Donald Tusk Financial Times.
Predsedníctva sa od júla ujme krajina, kde viac ako 70 percent občanov chváli vstup do Európskej únie a ekonomika ukazuje, že pomoc z európskych fondov pomáha prekonať ekonomickú krízu.
Do roku 2013 dostane Poľsko z Bruselu 70 miliárd eur, čo vidieť na nových cestách, železniciach či letiskách i hospodárskom raste, ktorý v čase krízy nebol mínusový.
Poľský premiér Donald Tusk žiada solidaritu aj pre krachujúce Grécko a štátom únie vyčíta národný egoizmus. „Buď chceme zachrániť eurozónu a európsku integráciu, alebo pôjdu do popredia národné záujmy štátov,“ povedal Tusk.
Poľsko je pripravené
Analytici očakávajú, že Poľsko bude počas predsedníctva veľmi aktívne. „Poľsko je veľmi dobre pripravené na predsedníctvo, nebude chcieť byť za zatvorenými dverami, ale mať vplyv na veci.
Navyše, v októbri budú v Poľsku voľby, takže to vláda bude chcieť využiť vo svoj prospech,“ hovorí analytik Piotr Kaczyński z bruselského Centra pre štúdium európskych politík.
Priorít je veľa, podľa kritikov možno až príliš na šesťmesačné predsedníctvo. Točiť sa to bude hlavne okolo peňazí: krachujúce Grécko, spoločná mena a boj o rozpočet.
To, že Poľsko nie je členom eurozóny, ho podľa Kaczyńského nemusí diskvalifikovať. „Môže byť nestrannejšie a vypočuť si návrhy aj menších štátov, hoci prijať nejaké riešenie bude obtiažne,“ hovorí.
Voľby v októbri
Aj nadšenému Poľsku sa môže stať, že domáca politika poškodí historické predsedníctvo. Nie tak ako v prípade Česka, keď padla vláda, či v prípade Maďarska, ktoré provokovalo úniu politikou Viktora Orbána.
V októbri čakajú krajinu parlamentné voľby. Euroskeptická strana Jaroslawa Kaczyńského Právo a spravodlivosť síce podľa prieskumu pre televíziu TVN 24 zaostáva za Tuskovou Občianskou platformou o 11 percent, kampaň to však môže zmeniť. A bojovať sa bude počas predsedníctva.
Premiér Tusk včera v parlamente dohováral politickým stranám, aby pre voľby nepoškodili imidž krajiny.
Šéf opozičnej strany Právo a spravodlivosť na prejav premiéra do parlamentu ani neprišiel.
Poliaci zdedia boj o Grécko
Poliaci budú riešiť hlavne peniaze – pre krachujúce Grécko i do rozpočtu únie.
1. Grécko a euro
Poľsko nebude mať jednoduchú pozíciu pri hľadaní záchrany Grécka, keďže nie je členom eurozóny. Premiér Donald Tusk však zopakoval, že Európa musí pomôcť Grécku, aby sa finančná kríza nerozšírila do celej únie.
2. Rozpočet EÚ
Úniu čakajú tvrdé rokovania o sedemročnom rozpočte na roky 2014 - 2020. Členské štáty musia doma škrtať, a preto žiadajú zmrazenie výdavkov únie. Citeľne zoškrtať chcú štáty peniaze do kohézneho fondu určeného pre chudobnejšie regióny. Peniaze sa majú presunúť na budovanie európskych diaľnic a prepojenie energetických sietí štátov únie.
3. Východné partnerstvo
Summit Východného partnerstva (Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Azerbajdžan, Arménsko a Bielorusko) koncom septembra považujú Poliaci za najdôležitejšiu udalosť predsedníctva, hoci únia sa venuje arabským krajinám.
4. Rozširovanie
Má sa podpísať prístupová zmluva s Chorvátskom a dohoda o pridružení s Ukrajinou. Poliaci chcú tlačiť na integráciu ďalších balkánskych krajín, hlavne Macedónska, Srbska a Čiernej Hory.
Miriam Zsilleová
