BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. „Smie sa demonštrovať, očakávame však, že demonštrácie nebudú rúcať dôležité ciele Maďarska,“ vysvetlil včera v parlamente premiér Viktor Orbán, prečo maďarská polícia pod rôznymi zámienkami bránila protestom proti návšteve čínskeho premiéra v Budapešti.
Tibeťanov žijúcich v u našich susedov si napríklad v sobotu mimoriadne predvolávali na cudzineckú políciu a zdržali ich tam hodiny.
Čína do únie cez nás
Ciele spomínané Orbánom sú získanie čínskych investícií a najmä čínsky nákup maďarských dlhopisov, čo by umožnilo vláde zbaviť sa závislosti od prís-nejších západných veriteľoch. Maďarsko sa preto Pekingu núka ako jeho vstupná brána do Európskej únie a európske logistické centrum čínskych firiem.
Pre Čínu je zase dôležité získať výrobné kapacity na území únie, aby mohla svoj tovar ďalej do únie vyvážať bezcolne.
„Maďarsko môže byť západnou bránou novej ''železničnej hodvábnej cesty' 21. storočia, k tomu je nutné vybudovať maďarské dopravné cesty potrebné pre čínsko-ruský dopravní koridor,“ píše sa vo vlaňajšom Orbánovom vládnom programe. ´
Maďarská ekonomika sa podľa programu musí „napojiť na rýchly rozvoj Číny, Ruska, Indie a ďalších východoázijských ekonomík“. Budapešť preto uvažuje o rozšírení širokorozchodnej železnice od hraníc s Ukrajinou až po Dunaj, ako pokračovanie tejto „hodvábnej cesty“.
Nekritický k Východu
Orbán často verejne hovorí o novom svetovom poriadku, úpadku Západu a vzostupe Východu, o východnom vetre, ktorý musí Maďarsko zachytiť do plachiet. Nekritický postoj k východu vynikne v kontraste k častým kritickým postojom voči Západu, Európskej únii a Spojeným štátom.
„Brusel nie je Moskva. A čo Peking?“ pýtal sa posmešne v parlamente poslanec strany Politika môže byť iná András Schiffer Viktora Orbána. Narážal na premiérov prejav z 15. marca, keď premiér predsedníckej krajiny únie prirovnal Brusel k Moskve pred rokom 1989 a vyhlásil, že si od neho Maďari nedajú nič prikazovať.
