Vstup pobaltských krajín do NATO bude výzvou pre Fínsko
HELSINKI 8. júla (SITA/Reuters) - Až donedávna bola pre Fínov myšlienka na vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) absolútnym tabu a aj dnes sú dve tretiny fínskeho obyvateľstva proti vstupu. Situácia sa však pozvoľna mení - aliancia počíta s prijatím
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
možno až siedmich nových krajín a po vlaňajších teroristických útokoch na Spojené štáty už ani Rusko nenamieta proti ďalšiemu rozširovaniu NATO tak, ako kedysi. Aj napriek tomu mnoho Fínov myšlienku na vstup do aliancie odmieta práve kvôli obavám z nepredvídateľných reakcií Ruska, s ktorým Fínsko ako jediná krajina Európskej únie (EÚ) hraničí na úseku dlhom približne 1300 kilometrov. Viacerí vplyvní fínski politici však už tieto obavy prekonali a vyjadrili svoju podporu vstupu Fínska do NATO, alebo aspoň odmietli doterajšie dôvody proti vstupu. Debatu o vstupe Fínska do NATO výrazne stimuluje aj fakt, že tri pobaltské krajiny - Estónsko, Lotyšsko a Litva - figurujú vysoko na zozname krajín, ktoré pravdepodobne získajú pozvánku do aliancie už na jej pražskom summite v novembri. V tejto nádeji sa niesol aj víkendový summit krajín Vilniuskej desiatky (V-10) v Rige, na ktorom sa Fínsko zúčastnilo ako pozorovateľ. "Členstvo pobaltských krajín v NATO výrazne prispeje k stabilite celého baltického regiónu," vyhlásil na summite fínsky minister obrany Jan-Erik Enestam a dodal, že aj jeho krajinu očakávajú živé debaty o vzťahu k aliancii. Podľa bývalého fínskeho prezidenta Marttiho Ahtisaariho sa v konečnom dôsledku aj Fínsko a Švédsko stanú členmi NATO. Zmena v postoji Fínska voči členstvu v NATO by mohla byť výsledkom pravidelného prehodnotenia obrannej politiky, súčasná koaličná vláda sa však diskusiu o vstupe Fínska do aliancie pokúša odložiť až na rok 2004. Počíta totiž s tým, že Estónsko, Lotyšsko a Litva v tom čase už budú plnohodnotnými členmi aliancie a že celá záležitosť sa tak stane pre Fínov politicky menej citlivou, najmä ak integrácia pobaltských krajín prebehne bez problémov. Napriek tomu sa však politici otázke vstupu do NATO sotva budú môcť vyhnúť, keďže Fínsko v marci budúceho roku čakajú všeobecné voľby. Politici budú takto nútení začleniť svoj postoj k NATO do ich predvolebnej kampane. Fínsky premiér Paavo Lipponen dokonca nedávno opozícii navrhol, aby sa do diskusie o vstupe Fínska do NATO zapojila ešte pred prehodnotením obrannej politiky v roku 2004 - návrh vnímaný ako pokus o budovanie konsenzu vo veci postoja Fínska k aliancii. Oficiálnou pozíciou fínskej vlády je, že Fínsko by za malo za súčasných okolností zostať vojensky nezačlenené (už nie neutrálne), hoci politici si uvedomujú, ako prázdne táto fráza znie v Európe, ktorej bezpečnostná štruktúra sa mení rýchlejšie, než si kto ešte pred pár rokmi dokázal predstaviť. A hoci sú dve tretiny Fínov stále proti vstupu do NATO, mnohí sú paradoxne presvedčení, že Fínsko do NATO vstúpi. Podobne paradoxný bol aj postoj Fínov voči vstupu do EÚ pred rokom 1995, keď sa Fínsko stalo členskou krajinou únie.