Nie je anarchistka ani radikálka, ale vyštudovaná ekonómka. Skoro každý deň však prichádza protestovať na námestie v Aténach. Únia zachraňuje samu seba, a nie Grécko, myslí si CHRISTINA LASKARITIS.
Kedy a prečo ste sa pripojili k protestom?
„26. mája bolo na námestí Syntagma veľké zhromaždenie, vtedy som sa prvýkrát zúčastnila a odvtedy tam chodím skoro každý deň - preto, že súčasná situácia je rozhodujúca a úsporné opatrenia, ktoré budú v parlamente budúci týždeň, skutočne zmenia krajinu. Prvýkrát sa taká veľká vlna ľudí dokáže stretávať a rozprávať a spoločne predložiť požiadavky.“
Ako ste krízu pocítili vy osobne a vaše okolie?
„Vo všeobecnosti kríza ovplyvnila všetko. Okrem znižovania príjmov domácností a platov je tu aj dusná atmosféra. Chápeme, že niečo veľmi dôležité sa mení, náš život už nikdy nebude taký ako predtým. Všade, kam dnes prídete, ľudia hovoria o kríze, úsporných opatreniach, protestoch na námestí.“
Ako kríza zmenila váš život?
„Nedokážem si v Grécku nájsť prácu v odbore, ktorý som vyštudovala, a nemyslím si, že ju tu nájdem v budúcnosti.“
Správali by sa Gréci inak, ak by vedeli, do akej situácie sa môžu dostať?
„Je ťažké povedať, čo by každý robil inak. No dnes všetci chápu, že čokoľvek je lepšie ako cesta, ktorou sme sa vybrali. Veci, ktoré robíme dnes, sme mohli urobiť už pred tromi rokmi – preskúmať úroveň dlhu, diskutovať o finančnej situácii.“
Čo robíte ako aktivistka?
„Okrem protestov na námestí sa angažujem aj vo výbore pre dlh. Je to iniciatíva, ktorá začala v marci, v rámci ktorej skupina ekonómov a právnikov skúma verejný dlh a robí demokratickú kontrolu. Robia výskum dlhu, kedy vznikol, skúmajú jeho povahu. Chceme vytvoriť právny argument, že dlh nie je náš, alebo že politici klamali o dlhu. V súčasnosti sa snažíme nájsť príklady iných krajín, ktoré prechádzali podobnou situáciou a znižovali dlh. Máme príklady, kde občania vyvíjali tlak na odpustenie dlhu, inde to bol parlament, inde kombinácia týchto dvoch vecí. Ľudia by mali mať právo vedieť, za čo platia a prečo. Grécko má obrovský dlh, ktorý nebol demokraticky odsúhlasený a je za ním korupcia.“
Kto v Grécku protestuje?
„Prichádzajú rôzni ľudia. Ľavičiari organizovaní v stranách, mladí aj starí, ľudia, ktorí nikdy neboli na demonštráciách, ľudia, ktorí nie sú ľavičiari, ktorí hľadajú iné alternatívy, nacionalisti, patrioti, ľudia, ktorí chcú vytvoriť novú politickú stranu, aj bezdomovci.“
Čo hovoríte na násilné zrážky anarchistov s políciou?
„Neviete, či sú za tým anarchisti alebo fašisti alebo len organizovaná provokácia polície, ako si to myslia mnohí ľudia na námestí, aby narušila pokojný protest. Nech už násilie pochádza odkiaľkoľvek, nie je všeobecne akceptované.“
Máte úspory v banke?
„Mám.“
Nestratili ste dôveru v banky?
„Ale áno, stratila som ju.“
A prečo ešte máte peniaze v banke?
„Kde by ste navrhovali, aby som ich mala?“
Doma? Na Kanárskych ostrovoch?
„Počula som o ľuďoch, ktorí to robia a rozumiem, prečo to robia. Pre mňa to však nie je taká priorita.“
Ak by ste si mohli vybrať, vybrali by ste si bankrot alebo ďalšiu pôžičku Európskej únie a MMF?
„Ďalšia pôžička bude znamenať, že aj tak zbankrotujeme. Bankrot alebo určitá forma reštrukturalizácie dlhu sa stane buď z politickej vôle vlády, alebo o dva roky, keď nebudeme mať na výber nič iné než bankrot. Nie je možné, aby Grécko splatilo svoj dlh. Musíme ho reštrukturalizovať a väčšina foriem reštrukturalizácie je medzinárodne vnímaná ako bankrot. Nová pôžička len kupuje čas, kým bude Európa na bankrot o niečo lepšie pripravená.“
Vy sa nebojíte bankrotu?
„Veľmi by som ocenila, ak by boli politici ochotní preskúmať rôzne možnosti, vrátane bankrotu. Grécko stratilo schopnosť samostatne myslieť tým, že o ňom rozhodujú zahraniční politici. Neobávam sa toho, že Európa pripustí bankrot Grécka, lebo to bude len pokračovanie tejto dramatickej situácie. Myslím, že bankrot je teraz lepšie riešenie ako stále ďalšie pôžičky. Ale myslím, že na to neexistuje politická vôľa.“
Slovensko odmietlo prispieť na prvú pôžičku Grécku, pričom premiérka dôvodila, že sami musíme robiť radikálne škrty. Hnevá vás takýto postoj?
„Neuvažujem o tom spôsobom, prečo nám Slovensko nedalo peniaze. Vo všeobecnosti môj vzťah k tomu, že nám Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond dávajú peniaze, je, že to robia, aby sa sami zachránili, a nie z nejakej filantropie. Na druhej strane to neznamená, že súhlasím so slovenským názorom. Nikto nemá peniaze na to, aby ich rozdával krajinám v problémoch. Je to skôr otázka toho, či si národy v krajinách, ktoré prechádzajú úspornými opatreniami, dokážu porozumieť.“
Úsporné opatrenia v Grécku vôbec neznížili astronomický dlh. Kde vidíte riešenie?
„Doterajšie riešenia neboli namierené na znižovanie dlhu. Len prehĺbili našu recesiu. Riešenie vidím v odpustení dlhu z úrovne 150 percent HDP na nulu alebo na 60 percent (týždenník Economist v najnovšom čísle navrhuje zníženie dlhu o polovicu na 80 percent HDP, pozn. red.). Väčšina peňazí z pôžičiek, ktoré dostávame, ide len na splácanie pôžičiek. Ak máte peniaze na zdravotníctvo či školstvo, dôchodky, nemusíte si požičiavať peniaze. Je veľa ďalších možností, ako pomôcť ekonomike – napríklad pomôcť zdevastovanému sektoru poľnohospodárstva.“
Ako reaguje elita krajiny na krízu?
„Mnohí ľudia na univerzitách sú vo veľmi zlej situácii, prichádzajú na námestie, študenti aj učitelia. Situácia na univerzitách je veľmi zlá, nemajú žiadne financovanie. Pozývame na námestie hovoriť ľudí o kríze, intelektuálov, expertov a diskutujeme s nimi. Ľudia, ktorí prichádzajú, sympatizujú s protestujúcimi a tiež sa ich samotných problémy týkajú. Mnohí akademici a intelektuáli sa však o to nezaujímajú.“
Dôverujete nejakému politikovi?
„Nie. Ľudia sú veľmi nespokojní s vládou. Myslím, že ani bohatí sa na vládu nepozerajú s nádejou alebo s rešpektom. V krajine sa urobili veľmi vážne chyby.“
Kto je podľa vás vinníkom gréckej krízy? Politici, ktorí klamali o výške dlhu?
„Grécki politici klamali, sú skorumpovaní, ukradli peniaze a mali by ísť do väzenia, ale na druhej strane si uvedomujem, že Grécko klamalo o dlhu, ale neklamalo európskym bankám, ktoré im požičali. Existuje Európska únia s určitými pravidlami a hoci sa vedelo, že niektorá krajina má problémy, povedalo sa to, až keď to bol problém pre finančné inštitúcie v únii. Podiel viny má aj druhá strana.“
Grécko vraj opustilo 30- až 50-tisíc ľudí, lebo v krajine nevidia budúcnosť. Vidíte to vo svojom okolí?
„Rozhodne áno, poznám viacerých ľudí, ktorí odišli, poznám aj takých, ktorí boli v zahraničí a chceli sa vrátiť, no, samozrejme, v takejto situácii to neurobia, a tiež o tom rozmýšľam. Možno nie hneď, ale ak sa nič nezmení, možno odídem do Británie.“
Budete protestovať aj proti novým úsporným opatreniam, ktoré sa majú prijať budúci týždeň?
„Pôjdem do centra Atén, vyzerá to nádejne, dúfam, že príde milión ľudí. Má to byť oveľa väčšia akcia, keďže prídu aj odbory. Dúfam, že bude dosť ľudí, aby sme dali jasne najavo, že tieto opatrenia nikto nechce.“
Viacerí analytici ale tvrdia, že bolestivé reformy a úsporné opatrenia sú pre Grécko nutné, že si žilo nad svoje možnosti. Rozumejú tomu Gréci?
„Väčšina ľudí s tým nesúhlasí. Úsporné opatrenia sú najjednoduchší spôsob ako financovať finančný systém, ale nenaštartujú ekonomiku. Je to veľmi tvrdý spôsob, ako prerozdeliť majetok od chudobných k bohatým. Výber daní, znižovanie výdavkov, znižovanie platov. Ak sa pozriete na daňovú politiku, vláda ignoruje iné možnosti príjmov, mohla by napríklad robiť lepší výber daní, ale to by si vyžadovalo viac úsilia.“
Sú v Grécku nejaké inovatívne iniciatívy, ako von z krízy? Na Islande sa napríklad pokúšajú prilákať médiá z celého sveta cez silný zákon o ochrane zdrojov aj o zelené technológie.
„O zelených technológiách verejnosti stále básni vláda, no myslím, že veľa z toho sú len plané sľuby. Existujú viaceré iniciatívy vo veľmi malom rozsahu, ktorí sa venujú malej decentralizovanej ekonomickej aktivite a malá časť Grékov sa vracia na vidiek. Neexistujú však veľké alternatívy.“
Ako sa pozeráte s odstupom času na vstup Grécka do eurozóny v roku 2001?
„Prispôsobenie sa Grécka euru bolo dosť ťažké, ale veľa ľudí vtedy hovorilo, že to bude lepšie, lebo sme v silnej eurozóne. Aj ja som sa vtedy tešila. No eurozóna je vo veľkej nerovnováhe, ekonomicky sú na tom krajiny eurozóny veľmi rozdielne. Situácia Nemecka a Grécka je veľmi odlišná. Myslím, že euro nie je vhodné pre chudobnejšie krajiny a tento problém je len teraz viac vidieť.“