Aspoň symbolicky. Francúzska komunistická strana sa totiž rozhodla, že prvýkrát za 38 rokov nebude mať vlastného prezidentského kandidáta. Ten bol od francúzskej politiky rovnako neoddeliteľný ako syr od tunajšej kuchyne.
Pravda, s parížskymi komunistami to ide dolu vodou už dlhšie. Preč sú zlaté časy 30 percent vo voľbách, obdivu más aj intelektuálov, vlastných odborov aj stáží cez svetové robotnícke hnutie. Zašlú slávu 60. a 70. rokov im pripomína len kolosálne sídlo od Oscara Niemeyera.
Ako zničiť komunistov? Zoberte ich do vlády
Prvý úder zasadil komunistom socialistický prezident François Mitterrand v roku 1981. Zobral ich do vlády. Z ich rebelov urobil ministrov, z ich voličov svojich.
Druhý úder prišiel z východu. Keď Sovieti rozhodli o stiahnutí vojsk zo strednej Európy, tamojší komunizmus padol ako domček z karát. A Francúzom sa otvorili oči.
V posledných prezidentských voľbách mali francúzski komunisti sotva dve percentá, častejšie ako v politike ich vidno vo filmoch. Ako karikatúru.
Čína civilizuje, Castro nevládne
Za kandidáta, ktorého sa rozhodli podporiť v budúcoročných prezidentských voľbách, sa však nemusia hanbiť.
Šéf Ľavicovej strany Jean-Luc Mélenchon obdivuje všetko, čo zo svetového komunizmu zostalo. O Castrovej Kube povedal, že tam nikdy nebola diktatúra, o komunistickej Číne, že civilizuje Tibet.
Jeho šesť percent v prieskumoch naznačuje, že francúzsky komunizmus ešte nedosiahol na dno. Len zmenil stranu. Vlastne podobne ako ten československý.