BRATISLAVA. Odmietavé stanovisko Slovenska k uznaniu nezávislosti Kosova súvisí so slovenskými vnútropolitickými otázkami. Bratislava má konkrétne "obavy z toho, aby uznanie Kosova neslúžilo prípadne ako model pre riešenie situácie maďarskej menšiny na Slovensku".
V rozhovore pre agentúru SITA to v piatok v Bratislave povedal riaditeľ Kosovskej nadácie pre otvorenú spoločnosť Luan Shllaky.
Kosovo ako samostatnú krajinu uznali takmer všetky členské krajiny Únie, výnimkou sú len Slovensko, Španielsko, Grécko, Rumunsko a Cyprus.
Podľa Shllakyho vo všetkých piatich prípadoch hrajú rolu vnútropolitické problémy. Slovensko sa obáva, že uznanie Kosova by mohlo slúžiť ako vzor pre maďarskú menšinu, tie isté obavy má napríklad aj Španielsko v súvislosti s Kataláncami či Baskami.
V prípade Slovenska odmietanie kosovskej nezávislosti podľa Shllakyho určite nesúvisí s negatívnym postojom ku Kosovu a jeho obyvateľom, ale výlučne s vnútropolitickými témami.
Svoje zohrala aj srbská propaganda či negatívny obraz o Kosovčanoch, ktorý bol v časti európskej spoločnosti pomerne rozšírený v 90. rokoch minulého storočia.
Shllaky a jeho kolegovia z kosovských mimovládnych organizácií sú na krátkej návšteve Slovenska, počas ktorej sa vo štvrtok stretli aj s predstaviteľmi slovenského ministerstva zahraničných vecí a viacerými poslancami.
Niektorí z nich podľa šéfa kosovskej nadácie signalizovali ochotu zaujať v Bruseli pri rokovaní o Kosove neutrálny postoj. Práve to by Kosovu podľa Shllakyho stačilo.
Slovensko nemusí samostatnosť Kosova bezvýhradne podporovať, stačí, ak napríklad nebude v istom časovom horizonte blokovať prípadné prijímanie tejto krajiny do Únie.
"Nemyslím si, že by pozícia Slovenska musela byť navždy nemenná," povedal Shllaky.
