Otca Jeleny Bonnerovej, vlastne otčima (biologický otec Armén Levon Kočarjan sa k dieťaťu nikdy neprihlásil) Gevorka Alichaňjana, prvého tajomníka ústredného výboru komunistickej strany boľševikov Arménska, vo februári 1938 zastrelili ako nepriateľa ľudu. Matku Jeleny, Židovku, aktívnu komunistku Ruf Bonnerovú rok predtým poslali na osem rokov do vyhnanstva. Jelena nemala ani 15 rokov.
Členstvo a rozvod
Po druhej svetovej vojne vyštudovala Jelena Bonnerová (15. 2. 1923 - 18. 6. 2011) medicínu. So svojím prvým manželom Ivanom Semjonovom mala dve deti - dcéru Taťjanu a syna Alexeja.
V roku 1965 urobila dve zásadné rozhodnutia - vstúpila do komunistickej strany a rozviedla sa. A tak neskôr jej priatelia vtipkovali, že jeden chomút - manželský, vymenila za druhý - stranícky.
Lenže 21. augusta 1968 vstúpili sovietske tanky na československé územie a Jelena pochopila, že takto bratská pomoc určite nevyzerá. „Československý nenásilný odpor, morálny odpor - to bol zdroj disidentského hnutia, bol to začiatok spoločenského javu," povedala Bonnerová v roku 2003, keď si na českom veľvyslanectve vo Washingtone (?) prevzala Rad T. G. Masaryka.
Jej Pražská jar
Pražská jar údajne prinútila Bonnerovú, aby v roku 1972 demonštratívne zo strany vystúpila. Je podivné, že ju nevyhodili už štyri roky predtým, keď na oblastnej straníckej schôdzi ako jediná nezdvihla ruku za rezolúciu o vojenskej intervencii v ČSSR. Bol to čin skutočne hrdinský. Zvlášť keď to Bonnerová odôvodnila takto: Je to v nesúlade s mojím presvedčením o politike strany.
A tak sa rok 1972 stal pre ňu zlomový. Po dvojročnej známosti si vzala otca ruskej vodíkovej bomby, akademika Andreja Sacharova. Prežila s ním vyhnanstvo a šikanovanie za jeho občianske postoje. Udržiavala priateľské styky s Alexandrom Dubčekom a zakladala ľudskoprávne hnutia v Sovietskom zväze, kritizovala verejne komunistickú totalitu a podporovala rodiny politických väzňov.
Bonnerová nikdy nebola v tieni Sacharova. Precitla sama. „Všetko sa vo mne zlomilo v roku 1968, keď do Prahy vstúpili sovietske vojská a s Andrejom Dmitrijevičom som sa zoznámila až v roku 1970," vysvetľovala. Stala sa symbolom sovietskeho a ruského ľudskoprávneho hnutia a venovala sa politike až do posledných dní. I keď pri oslave 75. narodenín sa v nej predsa len prebudila ženskosť. „Doteraz som nemala veľa času na vnúčatá a teraz chcem v živote už len jedno - venovať sa im." Mala na to ešte 13 rokov.
Bonnerová a Sacharov. FOTO - www.chroniknet.de
