Tak už aj Izrael má svoju revolúciu, hlásia komentátori. V arabských uliciach žiadajú ľudské práva, v Izraeli právo na lacný syr cottage. Veď cottage je základná potravina, tvrdia ľudia, ktorí na Facebooku naverbovali tisíce, aby začali s bojkotom izraelských mliekarní pre jeho rastúcu cenu.
O bojkote sa debatuje v Knessete, majitelia mliekarní spustili krízový manažment v takej intenzite, akoby nakazili pol Izraela salmonelózou. Rovnako sú na tom prvé stránky novín. Niektorí v tom vidia prejav sociálneho pnutia, iní trápnosť spoločnosti, ktorú z letargie prebudí už len to, že téglik syra, čo stál pred piatimi rokmi necelých päť šekelov, stojí teraz osem.
Mne sa to zdá pozoruhodné. Izrael má podľa OECD jedny z najvyšších cien potravín, služieb aj realít na svete. Káblové a telekomunikačné spoločnosti sa ani nesnažia zakrývať, že sa správajú ako ukážkové kartely. Banky majú nemožné otváracie hodiny a predpotopný systém, časníci sú drzí a vybavenie sociálnej dávky v poisťovni trvá najmenej pol roka. To Izraelčanov nevie napáliť, aby niečo podnikli. Cottage áno. Jeho cena pritom rastie rovnako závratne ako iných tovarov.
Cottage má potenciál ako pivo v komunistickom Československu. Ľudí mohli žmýkať, ale keď sa siahlo na pivo, už sa aj súdruhovia triasli. V Izraeli máme našťastie demokraciu, ale aj mliekari už cukli a nasadili ťažký marketing, aby neprišli o zákazníkov.
Mám pocit, že celý tento krik má nostalgické dôvody. V Izraeli mali pred rokmi prakticky len dva druhy syra- biely a mäkký cottage a žltý a tvrdý syr na spôsob eidamskej tehly. Biely syr bol vždy lacnejší, dovoliť si ho vďaka dotáciám mohol každý. Teraz ho postihlo to, čo ostatné tovary na voľnom trhu. Čas lacného syra a pocitu, že aspoň základné potraviny si môže dovoliť každý, je nenávratne preč.
A syrová revolúcia je len plesknutie do vody.
