Moderátorka Jarmila Hargašová. Jej meno do Tucta zaradilo vedenie Markízy, ktoré odôvodňuje prítomnosť svojich zamestnancov v tomto cykle výnimočnosťou ich povolania. Považujú totiž moderovanie (prípadne čítanie) športových správ za nastupujúcu modernú profesiu, predpokladajúcu charizmatickú osobnosť. Portrét výherkyne a nositeľky vyznamenaní viacerých diváckych ankiet nafilmoval jej kamarát Vlado Balko. Možno vďaka tomu je otvorenejšia ako pri čítaní. Presnejšie, smutnejšia. Prečo vlastne?
Aj Slovensko má podľa Markízy osobnosti. Tak, ako Česká televízia uvádza cyklus o zaujímavých ľuďoch svojej krajiny GEN, robí to na Slovensku namiesto verejnoprávnej televízie súkromná. S názvom Tucet, dvanásť televíznych dokumentov o osobnostiach našej doby. A niektoré z nich, ktoré prezentuje, osobnosťami skutočne sú.
Kľúč k výberu? Niečo pre ženy
Sériu dokumentov uviedol v prvý júlový týždeň pilotný film Pavla Rankova, ktorý je spoločne so Stanom Dančiakom mladším aj dramaturgom tohtoročného projektu s názvom Tucet 01. Najčastejšou otázkou, ktorú im kladie verejnosť, je kľúč k zoznamu mien portrétovaných osobností. Odpoveď znie – konečný výber vraj vzniká ako kompromis medzi predstavami divákov a tvorcov, medzi autormi projektu a jeho producentmi. Rozhodujúce záverečné slovo má televízia Markíza.
Ak má divák náhodou nejaké výhrady k výberu portrétovaných, môže na ne rezignovať. Medzi dvanástkou každý rok boli, sú a určite aj naďalej budú zobrazovaní aj moderátori samotnej televízie. Veď je to jej produkt. Ak aj Tucet neprináša zjavný ekonomický zisk, morálny a politický je očividný. Na druhej strane, pri úsilí komerčnej televízie vytvoriť vlastné tváre SR, ktoré neskôr použije na svoje pestré ciele, spoznávajú diváci skutočné osobnosti súčasnosti, o ktorých existencii by vôbec netušili, nebyť tohto projektu. A tak sa Markíza môže cítiť v oblasti investigatívneho dokumentu kráľovnou. Neprekáža, že jednookou.
Pre riaditeľa Markízy Vladimíra Repčíka sú dôležité čísla sledovanosti programu. Tie sú priaznivé. Jednotlivé diely cyklu v minulých rokoch videlo viac ako milión divákov. Pritiahli k obrazovkám najmä ženy. „Čiže nie vzdelané intelektuálne publikum, ale hlavne ženy nám dvíhajú sledovanosť programu,“ s uspokojením konštatuje Repčík pred novinármi.
Nálada či elita
Spoločnosť Film Factory, ktorá Tucet vyrába, sa bráni prvoplánovému porovnávaniu s tvorbou českého Febia. Feničov cyklus GEN (Galerie elity národa) je postavený na istých morálnych, národných, vysokých a v podstate diskutabilných východiskách výberu osobností. Režiséri Febia však zaručili dlhotrvajúci úspech projektu tým, že svoju prácu dokonale odpatetizovali.
Cieľom Mira Šindelku a jeho Film Factory je zas zdokumentovať náladu doby, v ktorej žijeme. Ak sa ho mudrlanti vypytujú na morálne opodstatnenie zviditeľňovania jednotlivých aktérov cyklu, podráždene odpovie: „Veľa osobností nikdy žiadny morálny profil nemalo.“
Tvorcovia Tuctu veria, že vzniká zaujímavá kronika doby a celej našej spoločnosti. Niektoré osoby odchádzajú: napríklad Anna Nagyová alebo playmate Martina Valentová. Aj tie tam boli medzi osobnosťami. Dnes si na nich už málokto spomenie, ale ešte prednedávnom svojou prítomnosťou na očiach verejnosti signalizovali stav našej mysle.
Repčík tvrdí: „Nechceme stavať našim súčasníkom pamätníky ani mohyly.“ Preto vraj svoj televízny projekt vysielajú len cez prázdniny. Pripomeňme, že hneď po nich budú voľby 2002. TINA ČORNÁ
Režisér Dušan Trančík patrí k tým, ktorý svojho času nakrútil pre Feniča tri pokračovania GEN, z ktorých dve boli o lekároch. Pre Tucet nakrúca film o detskom kardiochirurgovi profesorovi Jaroslavovi Simanovi.
Hodnotový rebríček výberu osobností neposudzuje. Ocitol sa však v situácii, keď je 15 minút dokumentu o odborníkovi, ktorý rozdelil siamské dvojičky, jednoducho pritvrdý limit. Tam, kde sú iní režiséri pokojní, pretože štvrťhodinka je akurát, Trančík musí zvažovať každú tému:
„Položil som napríklad pánu profesorovi Jaroslavovi Simanovi otázku, ako vidí medicínsku odbornosť našich lekárov a špecialistov v súvislosti s prípadom, ktorý sa stal prezidentovi republiky. Ako to vidí, že špecialisti žijú len v Innsbrucku, profesor Bodner je nenahraditeľný, či si myslí, že naši lekári na Kramároch nie sú čitateľnými osobnosťami. Profesor Siman odpovedal veľmi skromne, ale vyčerpávajúco a kvalifikovane. Keby som napríklad len túto jeho odpoveď zaradil do filmu, stratil by som metráž na takú vážnu vec, ako je operácia siamských dvojčiat. Keď to uvidíte, poviete si, to hádam nie je možné, je to poloboh!“
