BRUSEL. Rozpad bývalej Juhoslávie bol následkom prirodzeného vývoja vnútri samotnej krajiny i situácie, ktorá bola vtedy vo svete a v Európe, domnieva sa poslanec Európskeho parlamentu Eduard Kukan.
"Myslím si, že rozpadu Juhoslávie sa nedalo predísť. Keď sa pozrieme na vývoj, ktorý tomu predchádzal, bolo jasné, že dochádzalo k zmenám v samotnej Juhoslávii po Titovi, ktorý krajinu držal pevnou rukou pokope," povedal Kukan pre TASR v súvislosti s 20 rokmi od začiatku rozpadu Juhoslávie.
Bývalý šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan je v súčasnosti členom Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničnú politiku.
"Nový líder Juhoslávie Slobodan Miloševič to nezvládol. Bolo to politické umenie veľkého Josipa Broza Tita udržať Juhosláviu celistvú. A okrem toho sa začalo vtedy končiť bipolárne rozdelenie sveta, takže rozpad, ku ktorému došlo, bol následkom prirodzeného vývoja vo vnútri krajiny a aj celej situácie vo svete a v Európe," povedal slovenský europoslanec.
Bolo takmer nemožné ubrzdiť násilie
Na otázku, či sa nedalo predísť krvavým scenárom rozdelenia najväčšieho balkánskeho štátu, Kukan povedal, že ťažko.
"Či to malo byť až také krvavé, to je dobré otázka. Lebo to, čo sa dialo v bývalej Juhoslávii, bolo hrôzostrašné. Ťažko nájsť slová, ktoré by mohli popísať tie zverstvá a zločiny. Ťažko to bolo možné ubrzdiť, aj keď sa na to všetko pozeráme dnes inými očami. Ale keď sa to začalo, bolo to niečo nevídane kruté, brutálne a zločinecké."
Šancou na pokojné rozdelenie federatívnej Juhoslávie bola dohoda medzi jednotlivými republikami o vnútorných - tzv. avnojských - hraniciach. A určite aj istá rozvaha veľkých európskych štátov pri uznávaní odstredivého Slovinska a Chorvátska.
"Táto úvaha sa vyskytla hneď potom, ako sa začala rozpadať Juhoslávia. Možno, že zdržanlivejší prístup niektorých západoeurópskych štátov by bol trochu zmiernil to, čo potom nasledovalo. V politike to tak býva, že niekedy sú okamžité reakcie dobré a potrebné a zachránia mnohé veci. Ale nie vždy. Ak sa všetko nezváži do najmenších podrobností, môže dôjsť k takýmto udalostiam. Áno, nebolo by zaškodilo viac zdržanlivosti," objasnil Kukan svoj názor na začiatky rozpadu Juhoslávie.
Hazardér Miloševič
Podľa jeho názoru nemožno za celý proces rozpadu viniť iba jednu stranu - aj keď hlavným autorom, ktorý odštartoval celý proces, bol Slobodan Miloševič, myslí si Kukan.
"Bol to zložitý proces. Podľa mňa hlavným vinníkom bol Miloševič s jeho nezodpovednou, dobrodružnou a hazardérskou politikou. S nástojčivou slepotou odmietal vidieť veci tak, ako sú. Bol zbytočne tvrdošijný aj voči Západu, aj voči situácii doma. Takže tam treba vidieť, že on má na tom veľkú zásluhu, že to bolo také, aké bolo," vysvetlil slovenský europoslanec.
Ako však dodal, viniť za vojnové zločiny iba jednu stranu by bolo krátkozraké.
"Tam dochádzalo k vojnám a viniť z toho iba jednu národnosť by bolo neférové a neobjektívne. Je pravda, že Srbi sa dopustili mnohých zločinov, ale je pravda aj to, že aj ďalší účastníci tohto konfliktu boli tiež zapojení do vojnových zločinov," vysvetlil.
