Nevýrazného Kórejčana znova zvolili za šéfa OSN. Aktivisti dúfajú, že sa osmelí, keď už nebude bojovať o znovuzvolenie.
NEW YORK, BRATISLAVA. Sýrsky prezident Bašar Asad mu už ani nedvíha telefón. Pre násilné potlačenie protestov sa vraj pohádal aj s líbyjským diktátorom Muammarom Kaddáfím. Taký je generálny tajomník OSN Pan Kimun týchto dní.
Podporu kľúčových mocností si však získal opačným prístupom. Počas takmer päťročného pôsobenia na čele organizácie sa snažil vyhýbať konfliktom. Aj vytvoril si tak ideálne podmienky, aby vo svojej funkcii zotrval ďalších päť rokov.
Veľmociam sa páči V utorok ho Valné zhromaždenie OSN jednomyseľne zvolilo na druhé funkčné obdobie, ktoré sa začne 1. januára 2012.
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v oficiálnom stanovisku privítali znovuzvolenie Pan Ki-muna.
Bezpečnostná rada OSN ho predtým tiež podporila, potopiť ho mohli najmä piati stáli členovia, ktorí majú právo veta.
„Tá istá vlastnosť, ktorá mu zaručila znovuzvolenie – teda jeho neútočnosť – trpko sklamala tých, ktorí najviac veria v ideály OSN,“ povedal pre BBC americký novinár na voľnej nohe James Traub, ktorý píše z OSN.
Pan Ki-mun (67) Hovorieva, že diplomatom chcel byť odvtedy, ako sa stretol s americkým prezidentom Johnom Kennedym. Pan mal vtedy 18 rokov. V rokoch 2004 až 2006 bol juhokorejským ministrom zahraničných vecí. Na čele OSN je od roku 2007. Sám seba označuje za vyjednávača a staviteľa mostov.
O Panovi, ktorý bol pred príchodom do OSN juhokórejským ministrom zahraničia, sa hovorí ako o nerozhodnom a nevýraznom politikovi. Nórska diplomatka Mona Juulová ho v depeši, ktorá unikla médiám, dokonca označila za muža „bez chrbtovej kosti a šarmu“.
Nezaskvel sa ani v téme boja proti klimatickým zmenám, ktorú si vybral ako kľúčovú. Veľký summit o tejto téme v Kodani sa koncom roka 2009 skončil fiaskom.
Nebezpečnejší ako Kim? „Pan nastolil štandard pre zlyhania generálnych tajomníkov,“ napísal Hilburn ešte pred summitom, keď mu vyčítal pasivitu v tejto otázke.
Pana dokonca označil za „najnebezpečnejšieho Kórejčana na svete“, a to aj v konkurencii severokórejského diktátora Kim Čong-ila.
Nespokojní sú aj ľudskoprávni aktivisti. Panovi vyčítajú napríklad to, že sa nezastal čínskeho disidenta a aktuálneho držiteľa Nobelovej ceny za mier Lioua Siaopoa.
Toho Peking väzní, čo Pan pri stretnutí s čínskym prezidentom Chuo Ťintchaom nespolmenul K oceneniu mu zatiaľ ani verejne nezagratuloval.
Ďalší mu zas vyčítajú, že je príliš proamerický. BBC píše, že tieto postoje pravdepodobne pochádzajú ešte z detstva, keď počas kórejskej vojny ako vysídlenec dostával od Američanov jedlo.
Šanca osmeliť sa „Spojené štáty chápe ako pozitívnu silu na svetovej scéne, bez ktorej to nemôže fungovať,“ hovorí pre BBC Colum Lynch, korešpondent Washington Post z OSN.
Najmä ľudskoprávni aktivisti dúfajú, že Pan sa v druhom funkčnom období viac osmelí. Je totiž zvykom, že generálny tajomník po desiatich rokoch vo funkcii končí a Pan tak nebude musieť myslieť na prípadné znovuzvolenie.
Panovi predchodcovia sa mocností nebáli
OSN mala na svojom čele zatiaľ ôsmich generálnych tajomníkov. Niektorí sa preslávili aktivitou, iní mlčaním.
1. Dag Hammarskjöld (1953 – 1961)
Presadzoval silnejšiu OSN, ktorá by konala sama. Ako si to predstavoval, ukázal aj v praxi. Osobne cestoval, vyjednával s Východom i so Západom. Aktívny bol v Afrike, ktorá sa v tom čase oslobodzovala. Tam aj pri leteckej havárii zomrel. Po smrti dostal Nobelovu cenu za mier.
2. Kurt Waldheim (1972 – 1981)
Navštívil Severnú Kóreu, snažil sa vyriešiť rukojemnícku krízu v Iráne, zorganizoval koncert na pomoc Kambodži. No túto kariéru muža, ktorý to dotiahol až na prezidenta, zatienilo odhalenie, že tajil svoju nacistickú minulosť. Američania ho v čase jeho prezidentovania označili za personu non grata a zakázali mu vstup do krajiny. Na návštevy ho nepozývali ani ostatné západné krajiny.
3. Butrus Butrus-Ghálí (1992 – 1996)
Egypťan si pohneval Američanov a na čele OSN tak ostal len jedno funkčné obdobie. V roku 1996 jeho znovuzvolenie Washington vetoval. S jeho pôsobením sa viaže skôr nečinnosť ako aktivita. OSN zlyhala v Rwande, kde pri genocíde zomrelo asi milión ľudí, nezasiahla ani v občianskej vojne v Angole. Washingtonu najviac prekážalo zlyhanie v Juhoslávii.
4. Kofi Annan (1997 – 2006)
Správal sa ako presný opak svojho nasledovníka Pana – rád hovoril s médiami a opakovane kritizoval najmä americkú vládu Georgea Busha. Vojnu v Iraku bez mandátu OSN označil za ilegálnu. V roku 2001 dostal spolu s OSN Nobelovu cenu za mier za „príspevok k lepšie zorganizovanému a pokojnejšiemu svetu“. Najmä za boj proti AIDS a chudobe. Za podporu ľudských práv si vyslúžil označenie „sekulárny pápež“.
Matúš Krčmárik
