LUXEMBURG. Maďarské predsedníctvo pomohlo urobiť krok vpred všetkým krajinám západného Balkánu pre ich vstup do Európskej únie, vyhlásil dnes v Rade EÚ pre zahraničnú politiku šéf maďarskej diplomacie János Martonyi.
"Maďarskému predsedníctvu sa podarilo udržať tému rozširovania medzi TOP prioritami agendy EÚ. Nenechali sme kameň na kameni, len aby sme pomohli týmto krajinám pri ich vstupových ambíciách," povedal János Martonyi pri príležitosti Fóra krajín západného Balkánu, ktoré prebieha počas zasadania Rady EÚ v Luxemburgu.
Maďarský minister zahraničných vecí vyjadril nádej, že nadchádzajúce poľské predsedníctvo EÚ (od 1. júla) a aj tie ďalšie po ňom udržia rovnaké tempo blízkej spolupráce s krajinami na západnom Balkáne.
"Niektoré krajiny nás sklamali, ako napríklad Albánsko; inde by sme uvítali väčší pokrok, a to je prípad Bosny a Hercegoviny. Západný Balkán však bude vždy našou trvalou prioritou," povedal minister Mikuláš Dzurinda, zastupujúci Slovensko na luxemburskom stretnutí šéfov diplomacie EÚ.
Podľa neho treba pochváliť Chorvátsko, ktoré sa stalo vlajkovou loďou tohto regiónu, avšak netreba zabúdať na srbské proeurópske úsilie.
"Srbsko za posledných 12 mesiacov urobilo tri významné kroky. Prvým z nich bola flexibilita pri úprave textu rezolúcie OSN, ktorý pojednáva o vyhlásení nezávislosti Kosova. Druhým bolo začatie technických rokovaní medzi Belehradom a Prištinou, a tretím krokom bolo dolapenie a vydanie generála Mladiča haagskemu súdu. Tieto skutočnosti s potrebou ďalších reforiem kvalifikujú Srbsko, aby do konca roka dostalo štatút kandidátskej krajiny," vyhlásil Dzurinda.
Dodal, že Srbsko bude v pozícii, že stále sa bude od neho očakávať ústretovosť a nezvratnosť jeho rozhodnutí smerovať do EÚ, pričom výziev pre Srbsko je veľmi veľa: od rokovaní s Kosovom až po zavádzanie nevyhnutných reforiem. Od ich zvládnutia, ako poznamenal slovenský minister, bude závisieť pokrok Srbska v prístupových rokovaniach.
Na otázku TASR, či sa po vstupe Chorvátska do EÚ dajú očakávať isté susedské "prieky" voči Srbsku pri jeho integračných snahách, Dzurinda povedal, že také predpoklady sú, ale na druhej strane únia od Chorvátov očakáva, že Chorvátsko ako nový člen únie bude prínosom pre svoje okolie.
"Tak, ako sa aj od nás očakávalo, že budeme prínosom pre okolie, to sa očakáva aj od Chorvátov. Je aj v záujme Chorvátska, aby malo dobré susedské vzťahy, aby bolo súčasťou stabilného regiónu."
Na tému predpokladaného dátumu vstupu Chorvátska do EÚ (1. júl 2012) Mikuláš Dzurinda povedal, že nechce nič nepredbiehať.
"Nechcem urobiť chybu, ale predpokladám, že to visí vo vzduchu. Myslím si, že keď Chorváti sú schopní ukončiť rokovania do konca júna a v druhej polovici roka podpíšu prístupové zmluvy, tak z logiky vecí sa dá termín odvodiť. Komisia pracuje z určitými dátumami a tento lieta vo vzduchu."
