Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
MOSKVA, PRAHA. Najprv sa hovorilo o futbale. Potom o koncertoch v Petrohrade. Nakoniec moderátor hlavného ruského televízneho kanálu povedal, že v americkom Bostone zomrela 89-ročná Jelena Bonnerová.
Jej životopis však ukončil pred rokom 2000. Vtedy nastúpil k moci Vladimir Putin a Bonnerová bola jednou z prvých, kto ho vyzval, aby odstúpil.
Bez kompromisov
To už v správach nezaznelo. Rovnako ani to, že to bola legendou ruského boja za dodržiavanie ľudských práv.
O Jelene Georgijevne hovorili, že bola tvrdá. To, čo iní nazývali rozumným kompromisom, ona brala ako zradu ideálov.
Iná žena by po boku akademika Andreja Sacharova v časoch, keď si namiesto slávy užíval vyhnanstvo a politické šikanovanie, ani nevydržala.
V roku 1938 bol z politických dôvodov popravený jej otec, matku poslali na osem rokov do lágra. Jelenu neskôr vyhodili z vysokej školy i komunistickej strany.
Aj jej patrila Nobelova cena mieru
Sacharova stretla, ako inak, na súde. V roku 1972 to bola najvýznamnejšia disidentská svadba v ZSSR.
Založila Fond na pomoc deťom politických väzňov, podpísala listiny Moskovského helsinského výboru. Nobelova cena udelená Sacharovi patrila určite aj jej.
Dcéra Tatjana vyzvala všetkých, ktorí by sa chceli rozlúčiť s jej matkou kvetinami a vencami, aby peniaze radšej venovali Fondu Andreja Sacharova.
