„Pustíš si do izby jedného a zrazu ich tu máš všetkých,“ hovorí mi Jozef, keď nahráva chlapcovi z Juby na mp3 prehrávač hudbu. A naozaj. V malej izbe je zrazu asi osem miestnych tínedžerov.
Všetci chcú mať „sudánsku“ hudbu. Neprekáža im ani to, že v skutočnosti ide o amerických raperov, ktorých kariéra vrcholila v polovici 90. rokov. Hlavne, že sa pri počúvaní môžu tváriť ako správni „niggaz“, ako si sami hovoria.
Všetci majú mp3 prehrávače, či mobily, no často im z nich nič nehrá. Doma totiž nemajú eleltrinu a možnosť dobiť si batériu je veľmi vzácna. V meste za to pýtajú peniaze, tu to majú zadarmo.
Jozef do jesene pracoval ako stredoškolský učiteľ matematiky v Banskej Bystrici a túto prácu vymenil za prácu v Jube, hlavnom meste budúceho štátu. Na desať mesiacov sa upísal mládežníckemu centru v Jube, kam ho vyslalo občianske združenie SAVIO.
Knižnica do ruky
Majú tu veľký komplex s rozlohou asi kilometer krát kilometer a pol. Prevádzkujú ho zatiaľ len dva roky, takže väčšina je prázdna. Zatiaľ tu majú kostol, komunitné centrum a školu. Chcú dobudovať ďalšiu školu, ale aj učňovku pre budúcich remeselníkov.
Jozef okrem iných povinností učí na základnej škole matematiku.
„Prišiel som sem na jeseň. Na konci roka sme mali záverečné testy a potom trojmesačnú prestávku. Vtedy som pomáhal, kde bolo treba,“ hovorí.
V komplexe sa tak priučil základom práce elektrikára, poľnohospodára, naučil sa dokonca šoférovať traktor. „Možno sa mi to zíde aj na Slovensku. Aj keď práve zapájanie generátora hádam nebudem nikdy potrebovať.“
„Library,“ hovorí asi desaťročné dieťa. Jozef vytiahne kartón, vystrihne obdĺžnik a vypíše údaje o Samuelovi Stuartovi, svojom budúcom klientovi. Čitateľský preukaz je na svete.
Jozef totiž v komplexe riadi aj knižnicu. Zmestí sa mu na jednu poličku v izbe, celú knižnicu totiž tvorí asi sedem malých zošitov. Hovorí, že spolu ich má niekoľko desiatok, ostatné sú požičané.
„Prekvapujúco to deti aj vracajú. Aj keď sa mi už stalo, že dieťa prišlo s tým, že knižka mu padla do mláky, alebo ju jednoducho stratilo,“ priznáva.
Knižnica sa zmestí do jednej poličky. Desiatky kníh sú medzi deťmil.
FOTO SME - Matúš Krčmárik
Z kuchára lekár
S Jozefom sú v Jube ďalší dvaja slovenskí dobrovoľníci, ktorých sem poslala mimovládna organizácia SAVIO. Tomáš, vyštudovaný kuchár, tu učí deti telocvik. Ani pre neho to nie je jediná náplň práce.
Po vyučovaní hrá s deťmi futbal, jeho izba sa zmenila na miesto pravidelných stretnutí miestnych chlapcov. Dievčatá medzi seba nepustia.
A zároveň tu má improvizovanú nemocnicu. Ak má niekto z miestnych ranu, chodia k nemu. On im to očistí a obviaže. Na nič väčšie si netrúfa. „Ak mi dajú malariká, budem sa starať aj o choré deti. Ale zatiaľ len takto,“ hovorí s úsmevom.
Vyučený kuchár a učiteľ telocviku sa po vyučovaní mení na ošetrovateľa.
FOTO SME - Matúš Krčmárik
Pavol je vyštudovaný stavebný technik. Jeho pripomienky pri stavbe budov v areáli do úvahy nezobrali, našiel si teda inú náplň práce.
Teraz je z neho poľnohospodár. Väčšinu dňa orie na traktore.
Práca za prísľub vreckového
Mládežnícke centrum prevádzkujú saleziáni, katolícky rád, ktorý sa o mládež stará na viacerých miestach v Sudáne. Traja slovenskí dobrovoľníci medzi saleziánov nepatria, no sú praktizujúci kresťania. „Žijeme tu s nimi, každý deň sa s nimi modlíme,“ hovorí Jozef.
A plat? „Minimálne 500 dolárov mesačne,“ tvrdí Abraham, miestny tínedžer. Pre neho ide o závratné peniaze. Sudánci sú radi, ak mesačne zarobia aspoň sto dolárov.
Robíme tu všetko, čo treba, hovoria slovenskí dobrovoľníci.
FOTO SME - Matúš Krčmárik
Abrahamov odhad bol však dosť mimo. „Sme dobrovoľníci. Nedostávame nič, len vreckové 50 sudánskych libier na mesiac, čo je asi 15 eur. Aj na túto sumu však v prvých mesiacoch zabudli a prvé peniaze sme dostali až teraz v júni,“ priznal Jozef.
Ten o dva mesiace odchádza, čakajú ho v škole v Banskej Bystrici. Aj Tomáš s Pavlom ide domov, no chcú sa ešte do Sudánu vrátiť.
Na ceste spolupracovala Platforma MVRO a PDCS s podporou Európskej komisie a SlovakAid. Projekt „Mládežnícke centrum v Jube – Gumbe, Južnom Sudáne“ podporuje občianske združenie SAVIO.
