Nad hrobom mu zahral oficiálny orchester ministerstva obrany, štátnu vlajku s čiernou stuhou držala čestná stráž. Velenie ruskej armády uznalo za vhodné vzdať vojenskú poctu sadistovi, ktorého súd zbavil hodnosti i vyznamenaní.
Aj on si samozrejme zaslúži slušnú poslednú rozlúčku, a preto bola v pondelok na cintoríne rodina a pravoslávna cirkev.
Ulica po vrahovi?
Všetko ostatné bolo akosi navyše. Mladí ruskí nacionalisti (s vytetovanými svastikami), ktorí priniesli veniec s nápisom: Ruskému plukovníkovi od ruského ľudu.
Aj šéf ruských liberálnych demokratov Vladimir Žirinovskij, ktorý chce nazvať po Budanovovi ulicu v Moskve a požaduje rehabilitáciu plukovníka.
Viacerí ľudia ho však neposlúchli. Na pohreb ich prišlo oveľa menej, než sa čakalo.
Možno ich odradili správy, že tajné služby si celú akciu nakrúcajú, možno strach z ďalšieho útoku neznámych pomstiteľov.
Tí ho zastrelili v piatok za bieleho dňa v centre Moskvy. Vrahovia môžu byť tak Čečeni, ako aj ruskí provokatéri, či tajné služby, alebo bývalí kolegovia plukovníka.
Zlet vlastencov
Má toho vraj totiž na svedomí viac.
Mučil i svojich podriadených ruských vojakov, rovnako ako Čečenov. Smrť mu sľuboval i čečenský líder Ramzan Kadyrov.
Nech už na Budanova položili ruku Čečeni či Rusi, je to vražda a tú sa nepatrí oslavovať rovnako, ako sa nepatrí robiť z pohrebu vraha zlet vlastencov.