Slovensko má v Srbsku dobrý imidž. Podporujeme váš postoj ku Kosovu aj vašu snahu dostať sa do Európskej únie. Počujete od slovenskej vlády aj nejakú kritiku?
„Máme veľmi priateľské vzťahy, nie je v nich žiadna otvorená otázka. Slovensko zaraďujú do rebríčku najpopulárnejších štátov aj ľudia. Je jedna vec, ani nie tak kritika, v ktorej by sme mohli urobiť viac, a to sú ekonomické vzťahy. Dnešné stretnutie bolo veľmi dobrou príležitosťou pre rôzne projekty, ktoré budeme robiť v najbližších mesiacoch.“
Máte aj niekoľko iných takých lojálnych partnerov ako Slovensko?
„Nie veľa. Nechcem haniť iné krajiny, ale nenapadá ma veľa lepších priateľov, ktorých Srbsko má vo svete, ako je momentálne Slovensko.“
Zmenilo by sa to, ak by sa Slovensko rozhodlo uznať Kosovo?
„Je pre nás veľmi ťažké predstaviť si, že Slovensko zmení svoj postoj ku Kosovu, vzhľadom na to, akú silnú podporu dostávame od všetkých politických strán. Názor vlády aj opozície je v tomto smere rovnaký. Nevidíme to ako prosrbský pohľad, ale ako pohľad princípov. Nemôžete jednostranne meniť hranice. Ak dovolíte, že sa to stane v jednom štáte, zajtra sa to môže stať všade na svete.“
Občianstva pre Maďarov nás netrápia
Maďarsko začalo udeľovať občianstvo maďarským menšinám žijúcim v zahraničí. Státisíce Maďarov žijú aj v Srbsku. Je to pre srbskú vládu problém?
„My tiež máme zákon, ktorý dovoľuje získať občianstvo pre Srbov žijúcich za hranicami Srbska. V tomto zmysle preto nemáme s Maďarskom problém. Tieto otázky však musia byť adresované prípad od prípadu. Čiže názor na túto otázku medzi Srbmi a Maďarmi nemusí byť ten istý, ako medzi Maďarmi a inou krajinou. Je dôležité, že predtým ako vyhlásite takéto zákony, uistíte sa že nikto s nimi nemá problém. Srbi ho nemajú.“
Takže sa neobávate, že Maďari vo Vojvodine budú voliť v maďarských voľbách?
„Pokiaľ ide o hlasovanie vo voľbách, jediní Srbi, ktorí môžu voliť, sú tí, čo bývajú v Srbsku. Srbi za hranicami voliť nemôžu. Úplne však rozumiem obavám, aké má napríklad Slovensko.“
Vašou úlohou za posledné tri roky bolo cestovať po svete a presviedčať krajiny, aby neuznali Kosovo. Zatiaľ ho uznalo 76 krajín zo 192 krajín. Ste spokojný? Čakali ste viac?
„Myslím, že nikto neočakával, že budeme takí úspešný, ako sme. Kosovo uznali niektoré najsilnejšie veľmoci, ktoré aj tvrdo lobujú a tlačia na to, aby sa k nim pridali ďalšie štáty. Že sme udržali uznanie na nízkej úrovni, prekvapilo viacerých. A tiež to, že sme zabránili prijatiu Kosova do akejkoľvek medzinárodnej organizácie. Postoj krajín ako Slovensko v otázke Kosova nielen podporuje našu suverenitu a teritoriálnu integritu, ale aj náš integračný proces do únie.“
Znamená to, že keby všetky krajiny v európskej únii uznali Kosovo, nemohli by ste pokračovať v integrácii?
„Bolo by to veľmi ťažké.“
Počujete súkromne, že Srbsko najskôr musí uznať nezávislosť Kosova, predtým, ako vstúpi do Európskej únie?
„Je zopár hlasov v rámci Európskej únie, ktoré sa usilovne snažia spojiť náš proces integrácie a budúci status Kosova. Nechápem, prečo. Veď predsa aj medzi krajinami Európskej únie sú takí, čo neuznali Kosovo. Ako niekto môže žiadať, aby ten, kto sa chce dostať do klubu, urobil niečo, čo ani niektorí členovia toho klubu neurobili?“
Súhlasíte s tým, že najskôr musíte uzavrieť túto otázku?
„Chceme ju uzavrieť v rámci medzinárodného práva ako súčasť kompromisu. Ale prijatie tohto jednostranného vyhlásenia odtrhnutia z časti našej krajiny nikdy neuznáme. Táto vláda a som si istý, že aj akákoľvek iná demokraticky zvolená vláda.“
Jednostranné vyhlásenie nikdy neuznáme
Nedávno ste začali rokovania s Kosovčanmi. Čo od nich čakáte?
„Nie s Kosovčanmi, s Albáncami. Neexistuje nič také ako Kosovčania. Sú Albánci a Srbi. Kosovo je územná definícia, kde žijú Albánci a Srbi.“
Váš minister vnútra Ivica Dačič hovorí, že jediné možné riešenie je rozdelenie Kosova. Môžete vylúčiť tento scenár?
„To, čo povedal Dačič, je jeho názor a názor jeho strany, nie tejto vlády.“
Hovorí to viac politikov.
„To hej. Myslím, že by bolo zlé dopredu ohlásiť, čo by malo byť výsledkom rozhovorov. Ak to nahlas poviete dopredu, neurobíte veľkú službu procesu rokovaní. Bol som súčasťou predchádzajúcich rokovaní medzi Belehradom a Prištinou. Jedným z dôvodov, prečo zlyhali, bolo, že strana oznámila dopredu, čo bude výsledkom. Vytvorila tak neprekonateľnú priepasť.“
No môžete povedať, kde je červená čiara, za ktorú nepôjdete.
„Červená čiara, za ktorú nepôjdeme, je uznanie jednostranného vyhlásenia nezávislosti. Na to nikdy nepristúpime. Nebudem špekulovať, čo môže byť výsledkom rozhovorov a sme pripravení na všetky možnosti. No jediné, čo nepripustíme, je jednostranné vyhlásenie nezávislosti.“
Niektorí brzdia vyšetrovanie obchodu s orgánmi
Ako dôležité pre vás v tomto smere je vyšetrovanie obchodovania s ľudskými orgánmi v Kosove?
„Myslím, že to je doteraz najšokujúcejšie obvinenie zo zločinov spáchaných počas vojen v 90. rokoch v zmysle krutosti. Hovoríme o stovkách civilistov, ktorí boli unesení a násilne operovaní, ich orgány boli vybrané a predávali sa na medzinárodnom trhu, ľudí potom nechali zomrieť. Má to ohromný morálny, etický aj politický význam zistiť, kde je pravda. Na to je potrebné vážne medzinárodné vyšetrovanie. Správa Dicka Martyho hovorila o množstve krajín, kde by sa malo viesť vyšetrovanie, od Európy cez severnú Afriku a Blízky východ. Jediný spôsob, ako to vyšetriť vo všetkých krajinách, je, keď Bezpečnostná rada OSN dá na to mandát. Nanešťastie sa to stále nestalo. Je veľmi silná opozícia niektorých krajín.
Ktorých?
„Najmä tých, ktoré uznali Kosovo a sedia v Bezpečnostnej rade (napríklad USA, Nemecko, Francúzsko, pozn. red.). Nedovoľujú, aby vyšetrovanie získalo vhodný mandát. Všetky obvinenia vojnových zločinov v Juhoslávii boli vyšetrené mandátom Bezpečnostnej rady OSN. Teraz je prvýkrát niekto proti takémuto vyšetrovaniu. Keď predpokladáme, že nikto nemá čo skrývať, je veľmi ťažké pochopiť túto pozíciu.“
Nedávno ste splnili jednu z hlavných podmienok vo vašej integrácii. Chytili ste a vydali Ratka Mladiča. Prečo to trvalo 16 rokov a tri roky vašej vlády?
„Ratko Mladič je teraz v Haagu. A proces na medzinárodnom súde povie pravdu o tom, čo sa stalo v 90. rokoch ako aj to, čo sa dialo do dňa jeho chytenia. Môžem povedať v mene tejto vlády, že od prvého dňa sme usilovne pracovali na tom, aby sme naplnili naše povinnosti a plne spolupracovali s Haagom.“
Tomu sa ťažko verí, keď ste ho nakoniec našli v dome jeho bratanca a ani neskrýval, že sa volá Ratko Mladič. Prečo ste dom nikdy neprehľadávali?
„Myslím, že to nie je pravda, že sme nehľadali v tomto dome. Ale nemôžem sa vyjadrovať bližšie o operácii.“
Niektoré médiá dokonca tvrdia, že Mladič bol pripravený na zatknutie a že to bola istá dohoda vlády s tým, že potom jeho rodina dostane peniaze z jeho penzie. Môžete to vylúčiť?
„Je to úplný nezmysel“.
Hovorili ste, že budete vyšetrovať aj to, kto pomáhal Mladičovi na úteku. Ste pripravený aj na to, že to môže zasiahnuť vysoké pozície v predchádzajúcej vláde, v ktorej ste tiež boli ministrom?
„Každý, kto išiel proti zákonu, bude adekvátne súdený.“
Chytili by ste ho aj bez tlaku Európskej únie?
„Áno, absolútne, na sto percent. Aj keby to nebola naša podmienka pri vstupe do únie. Robili sme to pre nás.“
Ale vyzerá to inak. Na úteku je 16 rokov a vy ho chytíte, až keď na vás tlačí únia.
„Boli časy, keď na nás únia tlačila oveľa viac ako teraz. Nebolo to teda tým.“
V pondelok sa sa začala konferencia NATO v Belehrade. Je členstvo v NATO cieľom Srbska?
„Nie“.
Nie v tejto chvíli alebo nie vôbec?
„Nie. Sme krajina, ktorá oficiálne prijala politiku vojenskej neutrality a nie sú žiadne plány toto zmeniť v budúcnosti.“