To sú otázky, ktoré cez víkend riešila väčšina Čechov. Na pondelok vyhlásili odbory štrajk v doprave a podľa pôvodných plánov sa zdalo, že ohrozí bežný život.
Začiatok víkendu priniesol zvrat, keď Mestský súd v Prahe vydal predbežné opatrenie, ktorým štrajk zakázal. Dôvodom je formálna chyba – štrajk nebol vyhlásený s predstihom troch pracovných dní.
Škodoradostný stĺpčekár sa nemôže ubrániť istému pocitu zadosťučinenia, že sa tí čudní chlapíci v zle padnutých oblekoch opäť ukázali ako popletenci, ktorí nič nevedia urobiť poriadne.
Súdny zákaz štrajku však nie je až takým šťastným rozhodnutím. Hlavne z praktických dôvodov: firmy i ľudia už narýchlo urobili základné opatrenia, ako pondelňajší „štrajk“ prežiť. Napríklad tak, že sa väčšinu povinností pokúsili presunúť na ďalšie dni v týždni.
Lenže teraz, keď štrajk preložili na štvrtok a bude trvať celý deň, sa musia znova prispôsobiť. Pritom sme v situácii, keď proti sebe stoja odborári a vláda, pričom obe strany sú medzi ľuďmi nepopulárne.
Vláda sa po škandáloch okolo Vecí verejných stala slabým a komickým ansámblom a odbory majú nálepku lajdákov a krikľúňov, ktorým viac než o ciele demonštrácií ide o to, aby si stihli v Prahe nakúpiť.
Výhodou českých pomerov však dlho bolo, že činy politikov i odborárov nemali na životy významnejší efekt a tvorili len zábavný kolorit.