ANKARA, TEL AVIV. Turci v nedeľu volili nový parlament. Už dlho bolo zrejmé, že vládnucej Strane spravodlivosti a rozvoja sa podarí tretíkrát zvíťaziť.
Otázkou bolo len to, či strana populárneho premiéra Recepa Tayyipa Erdogana dostane dosť hlasov, aby mohla začať s ústavnou reformou len podľa svojich predstáv. To totiž znepokojuje tureckú opozíciu aj viacerých analytikov.
Vládnej strane sa darí
Strane spravodlivosti a rozvoja sa darí. Po rokoch širokých koalícií, ktoré znamenali veľa sporov a málo konkrétnych výsledkov, prišla strana, čo ovládla všetko. Turecku sa darí ekonomicky, aj keď niektorí experti vystríhajú, že ekonomike hrozí prehriatie.
Erdoganov asertívny prístup v zahraničnej politike, keď sa premiér nebojí dištancovať od politiky spojencov vo Washingtone ani poklonkovať Európskej únii, sa Turkom tiež páči.
Popularita samoľúbeho Erdogana navádza na to, aby sa pokúsil o zásadnú reformu Turecka. Krajina sa riadi ústavou, ktorú spísala armáda po prevrate v roku 1982.
Kritizuje ju Európska únia a spomína ju ako jeden z dôvodov, prečo stále nechce Turecku garantovať prístupové rokovania s Bruselom. Je jasné, že ústava nespĺňa demokratické normy, ktoré požaduje únia od svojich členov. O väčšej demokratizácii hovorí aj Erdogan.
Opozícia však upozorňuje, že premiér o tom, čo chce zmeniť, povedal veľmi málo a navyše sa zdá, že chce Turecko tlačiť k prezidentskému systému s tým, že nevylúčil, že by sa v budúcnosti o kreslo prezidenta aj uchádzal.
V nedeľu sa hralo hlavne o to, či Erdoganova strana dostane v parlamente dvojtretinovú väčšinu, čo by znamenalo, že novelizáciu ústavy bude mať plne vo svojich rukách. Ak sa jej to nepodarilo, musí nechať novelu schváliť referendom a to znamená, že bude musieť rešpektovať aj názory inak rozštiepenej tureckej opozície.
Kritický voči médiám
Erdogan hovorí o demokracii, právach pre náboženské a etnické menšiny pomerne často. Jeho oponenti však tvrdia, že jeho postoje ku kritickým médiám, ktoré sa podobajú cenzorským praktikám v neslobodných krajinách, naznačujú, že premiér nie je celkom úprimný.
Obavy tradične podporuje aj fakt, že Erdoganova strana má korene v islamskom hnutí, čo je v sekulárnom Turecku problematické.
"Ľudia nám vyslali signál, aby sme novú ústavu vypracovali na základe dohody a rokovaní," vyhlásil Erdogan pred stúpencami v ankarskom hlavnom sídle strany. "O novej ústave budeme diskutovať s opozičnými stranami," dodal.
Umiernená islamská AKP, ktorá vládne od roku 2002, získala 50 percent hlasov. Najväčšia opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) 26 percent a nacionalistická Strana národného hnutia (MHP) 13 percent hlasov. Po zrátaní 99 percent odovzdaných hlasov to oznámila televízia TRT.
V prepočte na mandáty v 550-člennom parlamente obsadí AKP 326 kresiel oproti súčasným 331. AKP potrebovala získať minimálne 330 kresiel aby mohla vypísať referendum o novej ústave bez súhlasu iných strán. Prijatie novej ústavy je dôležité pre snahy Turecka o vstup do EÚ.
