LUXEMBURG, BRUSEL. Stretnutie ministrov Európskej únie pre oblasť dopravy, telekomunikácií a energetiku v Luxemburgu sa nieslo v znamení nedávneho rozhodnutia Nemecka uzavrieť všetky svoje jadrové elektrárne.
Slovensko na Rade ministrov zastupoval štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Kristián Takáč.
V rozhovore pre TASR štátny tajomník povedal, že z prerokovaných tém na luxemburskom stretnutí bola pre Slovensko zaujímavá debata o Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o integrite a transparentnosti trhu s energiou.
Toto nariadenie by sa malo ukončiť ešte za maďarského predsedníctva Únie. Jeho dôležitosť pozostáva v tom, že rieši obchodovanie na trhu s plynom a elektrinou za účelom väčšej transparentnosti.
Zaujímavejšia debata bola o tzv. 'road map', čiže cestovnej mape, ktorá sa snaží načrtnúť smerovanie Únie k nízkouhlíkovej ekonomike do roku 2050, povedal Kristián Takáč.
Podľa cestovnej mapy by sa emisie v Európe mali znížiť o 80 až 90 percent v porovnaní s dnešným stavom. Je to akési odporúčanie Únii, akým smerom by sa európska ekonomika mala uberať.
Najzaujímavejšie na dnešných debatách bolo nedávne rozhodnutie Nemecka o odstavení jadrových elektrární do roku 2022. My sme zdôraznili to, čo aj viaceré iné delegácie, že toto nemecké rozhodnutie sa dotýka nielen celého európskeho trhu z dôvodu zníženia cien elektriny ale vo veľkej miere aj našich prenosových sústav, vysvetlil štátny tajomník.
Podľa jeho slov tým, že sa postupne nahradí jadro napríklad aj plynmi, tak sa zvýšia energetické toky, ktoré vo veľkej miere idú cez Českú republiku, Poľsko, ale aj Slovensko.
Požiadal som Európsku komisiu, a priklonilo sa ku mne aj niekoľko iných kolegov, aby vypracovala nejakú detailnejšiu analýzu o tom, aký dopad bude mať vlastne nemecké rozhodnutie na Európu ako takú. A to nielen z trhového hľadiska, ale aj z hľadiska technického a bezpečnostného, opísal svoju iniciatívu Kristián Takáč.
Ďalšou z dôležitých tém dnešného stretnutia v Luxemburgu bola aj otázka záťažových testov pre európske jadrové elektrárne. Väčšina krajín, ktoré majú jadro ako zdroj energie, napríklad Fínsko, Švédsko, Belgicko či Francúzsko podporujú, tzv. stress testy, čiže záťažové skúšky.
Dnes však ministri zdôraznili, že tieto testy nemôžu v žiadnom prípade viesť k tomu, aby jadrové krajiny museli zatvoriť alebo nejakým zásadným spôsobom prehodnotili svoje jadrové elektrárne.
Veľká debata bola o tom, za čím možno vnímať najmä snahu EK a niektorých členských krajín únie, aby sa testy nastavili tak, že by neposudzovali iba technické a bezpečnostné parametre, ale aby zahŕňali aj ľudský faktor. Teda prvky bezpečnosti, ktoré môžu zlyhať pri teroristických útokoch, páde lietadle a podobne.
"Slovensko je samozrejme pripravené na záťažové skúšky. V tejto fáze však išlo ujasniť si akú metodológiu zvoliť, akou cestou sa pôjde. Bola snaha zakomponovať do 'stress testov' aj ľudský faktor. My sme boli proti a mali sme podporu aj veľkých krajín, ako je Británia a Francúzsko," opísal debaty Kristián Takáč.
Nakoniec ministri podľa neho dospeli k akémusi kompromisu. Kompromis, podľa ktorého ten ľudský faktor bude posudzovaný, ale v inej pracovnej skupine.
"My sme s takýmto výsledkom relatívne spokojní. A príde aj podpora iných členských krajín. My bezpečnostné štandardy dodržiavame a iniciatívu ohľadom záťažových skúšok vnímame ako trochu politicky motivovaný moment," spresnil štátny tajomník.
