Doba si to žiada, povedal doslova. Z ruského kultúrneho prostredia tak unikne i táto krajina, ktorá pred príchodom Rusov, až do 30. rokov minulého storočia, mala vlastnú písomnosť, a k tej sa teraz vracia.
Kazaši predovšetkým dúfajú, že ich jazyk, tvrdo skúšaný ruským impériom, vyrovná krok s internetom a mobilnými telefónmi, kde robí azbuka peknú neplechu.
Lenže, má to viac háčikov. Tretina obyvateľov Kazachstanu sú Rusi, a každý druhý Kazach považuje ruštinu za svoj rodný jazyk. Okrem toho, latinka má len 26 písmen, kazaština potrebuje 42 znakov, azbuka ich má 33, preto si 9 Kazachovia dodávajú zo svojich „zásob“.
Na druhej strane je azbuka zložitejšia a archaickejšia než latinka. Podľa niektorých ruských vedcov nakoniec i ruština bude využívať latinku. Naopak, ruskí patrioti považujú exsovietske republiky, čo sa azbuky zriekajú, za zradcov.
Ich najväčšou ranou bolo, keď sa v latinke našiel aj národ, ktorý je súčasťou Ruskej federácie.
Rozlúčka s azbukou má jedno veľké ale. Jej hlavný jazyk – ruština – je nielen krásny, v ktorom sú napísané svetové literárne skvosty, ale aj rozšírený komunikačný prostriedok.
Nebyť ruštiny – tak by sa Kazach nedohovoril s Tadžikom, Tadžik s Uzbekom a všetci dohromady s Rusom. Pravda, nie vždy je práve abeceda na vine fatálnych nedorozumení.
