Srbi: Už nechceme vojnu

V uliciach Belehradu cítiť, že Srbi sú už z toho unavení. Po dvanástich rokoch od posledného zo série konfliktov, ktorými západný Balkán šokoval svet, už veľmi nechcú hovoriť o vojnách.

(Zdroj: SME – TOMÁŚ BENEDIKOVIČ)

So svojimi susedmi v regióne začínajú znova normálne žiť. Rovnako ako mnohí Chorváti či Kosovčania, aj Srbi majú stále problém uznať zločiny, ktoré napáchali ich generáli.

Je piatok večer, deň po zatknutí srbského generála Ratka Mladiča. Do centra Belehradu, na hlavný Bulvár Knez Mihailova smerujú stovky domácich a turistov.

Nevyzerajú však, že by ich osud obľúbeného generála, ktorého medzinárodný súd označuje za strojcu genocídy v Srebrenici, zaujímal. Namiesto jeho plagátov držia v rukách pivo, namiesto pokrikov na jeho slávu počuť skôr smiech a zábavu.

Čiara za minulosťou

Na Trhu republiky, hlavnom belehradskom námestí, sedí pri fontáne Vera. Mladá žena, ktorá pracuje v zábavnej televíznej relácii, cez vojnu mala len päť rokov. Minulosť by už rada hodila za hlavu. Namiesto o Ratkovi Mladičovi radšej hovorí o vzostupe Belehradu, do ktorého smeruje čoraz viac turistov nielen z regiónu.

Podľa niektorých prognóz by sa mesto, z ktorého pred dvadsiatimi rokmi ľudia vyprevádzali tanky, aby dobyli srbské územia v Chorvátsku, v nasledujúcich rokoch mohlo stať Prahou regiónu.

V uliciach Belehradu cítiť, že Srbi majú dvanásť rokov od posledného balkánského konfliktu v Kosove dosť krvavej minulosti. „Čoraz viac ľudí chce hodiť vojny za seba,“ súhlasí srbská analytička Sonja Lichtová. „Chcú uzavrieť túto kapitolu a chápu, že bez chytenia Mladiča sa to nedalo,“ vysvetľuje jeden z dôvodov, prečo sa tak málo ľudí otvorene postavilo za generála.

Ešte pred troma rokmi po dolapení Radovana Karadžiča vychádzali zaňho radikáli demonštrovať do ulíc každý deň. Ratko Mladič sa takej pocty nedočkal. Generál bol pritom v Srbsku oveľa populárnejší. Zástupca prokurátora pre vojnové zločiny Bruno Vekarič pre New York Times povedal, že kým po zatknutí Karadžiča prišlo úradu 70 hrozieb smrti, pár dní po zadržaní Mladiča neprišla ani jedna. Znamená to, že krajiny na Balkáne už pomaly prekonávajú svoju vojnovú minulosť?

srb2.jpg

Ľudia sa zbližujú

Áno aj nie. Minimálne susedské vzťahy sa medzi jednotlivými národmi (azda s výnimkou Srbov a Albáncov) zlepšili. Čo sa týka bežných ľudí, rozdelený Balkán sa opäť začína spájať.

Srbi začínajú opäť chodievať k moru do Chorvátska. Najmä mladých Chorvátov a Slovincov to pre zmenu tiahne zabávať sa do Belehradu. V decembri 2009 začal znova jazdiť vlak medzi Sarajevom a Belehradom. Premávka na známej trati sa zastavila v roku 1992, keď začali dopadať na Bosnu prvé bomby.

„Ľudia sú si bližší. V Srbsku vychádzajú chorvátske knihy, chodia sem vystupovať divadelné súbory z iných krajín bývalej Juhoslávie,“ hovorí Sonja Lichtová. Nielen to.

V porovnaní s minulosťou vidieť oveľa lepšie vzťahy aj medzi politikmi. Srbské a chorvátske ministerstvá napríklad spolu bojujú proti organizovanému zločinu.

Ľudia dokážu normálne vychádzať dokonca aj v rozdelenej Bosne. „Máme napríklad spolok vojnových veteránov. Veteráni z bosnianskej, srbskej aj chorvátskej armády sedia vedľa seba, komunikujú a trávia spolu čas,“ dopĺňa bosnianska analytička Tija Memiševičová skúsenosti zo Sarajeva.

Ťažká minulosť

Neznamená to však, že by jednotlivé národy bývalej Juhoslávie uznali svoje zločiny, ktoré spáchali ich generáli a politici. Keď sa začne človek rozprávať o vojne, vidieť, že až taký veľký posun tu nenastal.

Na belehradskej pevnosti Kalemegdan, kam smeruje v piatok večer dav Srbov, predávajú v jednom stánku Zoran a Milan veci s vlasteneckou tematikou. Medzi tričkami či vlajkami so srbskou orlicou majú aj vojenské čiapky. „Presne takú nosil aj generál Mladič,“ núka Zoran.

Obaja muži, asi päťdesiatnici, odmietajú uznať genocídu v Srebrenici. „Keby Mladičovi išlo skutočne o genocídu, nepustil by ženy a deti,“ hovorí Zoran. Podľa neho len reagoval „na tritisíc mŕtvych Srbov, ktorých v rokoch predtým zabila armáda bosnianskeho veliteľa Nasera Oriča“.

Oficiálne sa uznáva, že zahynulo tisíc Srbov, Oriča medzinárodný súd v Haagu oslobodil.

Vojna výrazne zasiahla do životov oboch mužov. Zoranova rodina musela utiecť po vojne z Kosova. V jeho srbskej dedine Tučep, kde v roku 1991 býval iba jeden Albánec, žije v súčasnosti pár posledných srbských rodín. Väčšina Srbov po vojne ušla alebo musela utiecť. „Zostali iba starí ľudia, v podstate zomrieť,“ hovorí.

Milan pochádza z Chorvátska, z dediny v oblasti Plitvických jazier. Z domu ho vyhnali chorvátski vojaci v auguste 1995, keď sa armáda chorvátskeho generála Anteho Gotovinu prehnala srbskou krajinou. Zabili pri tom tristo Srbov, státisíce ľudí museli ujsť.

Ani Milan sa už veľmi k vojnovým útrapám nechce vracať. Skôr ho zaujíma, kde v súčasnosti trénuje Anton Ondruš, slovenský futbalista, ktorý práve v Belehrade vybojoval ako kapitán s československou reprezentáciou titul majstra Európy.

srb6.jpg

Djokovičovo Srbsko?

Vyrovnať sa s minulosťou nie je iba problém Srbov. „Má ho každá krajina, ktorú zasiahla vojna. Ľudia sa radšej vidia ako obete, než ako útočníci,“ hovorí Sonja Lichtová.

V Chorvátsku stále visia v uliciach plagáty generála Anteho Gotovinu. Keď ho v apríli v Haagu odsúdili na 24 rokov, protestovali proti rozhodnutiu desiatky tisícov Chorvátov. Hovorili, že tým súd odsúdil legitimitu chorvátskej vojny za nezávislosť a v podstate celý štát. Haag však iba povedal, že cielené vyhnanie stotisícov ľudí je zločin.

Rovnaký odpor bolo cítiť v Kosove, keď Švajčiar Dick Marty koncom minulého roka vydal správu o obchodovaní s ľudskými orgánmi zo strany kosovských Albáncov cez a po vojne. Ako keby obvinenia jednotlivcov boli útokom proti celému národu.

Tija Memiševičová vidí najväčší problém v tom, že niektorí politici stále využívajú vojnové zločiny na manipuláciu s ľuďmi, aby prekryli, že nevedia pohnúť problémami v krajine. Vedenie Srbskej republiky v Bosne už roky popiera vraždy v Srebrenici. Odsúdenie Gotovinu za neprijateľné označila aj chorvátska premiérka Jadranka Kosorová. Jediného generála, ktorého súd v Haagu oslobodil, vítala po návrate osobne na letisku s červeným kobercom.

Krajiny tak stále majú čo robiť, aby si mohli povedať, že vojny sú definitívne za nimi. Bruno Vekarič, zástupca srbského prokurátora povedal, že chce, aby svet poznal Srbsko vďaka tenisovej hviezde Novakovi Djokovičovi a nie Ratkovi Mladičovi. Len jeho zatknutie, vynútené Európskou úniou po šestnástich rokoch, stačiť nemusí.

„Je hlúposť iba zabudnúť na minulosť,“ hovorí Tija Memiševičová. „Nemôžeme povedať, že zatknutím Mladiča sa všetko skončilo. Musíme sa kriticky pozrieť na všetko, čo sa udialo počas vojen v 90. rokoch. Až potom môžu krajiny bývalej Juhoslávie čeliť budúcnosti.“

srb4_res.jpg

srb5_res.jpg

srb3.jpg

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  7. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  8. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  2. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  3. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  6. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  9. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  10. IMMOFINANZ spúšťa medzinárodnú reklamnú kampaň retailovej značky
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 8 978
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 6 886
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 641
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 251
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 773
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 677
  7. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 447
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 874
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 866
  10. Všetko, čo by ste mali vedieť o umelom oplodnení 848

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

ŠPORT

Sagan na MS: má dva tituly, ale raz ho zradil žalúdok

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

TECH

Výmena batérií namiesto nabíjania. Elektroautá sa môžu zmeniť

Nebude zložitejšia ako tankovanie paliva.

Neprehliadnite tiež

Svet

Kurdistan dal Bagdadu tri dni na predloženie alternatívy k referendu

Bagdad opätovne odsúdil referendum ako protiústavné.

Svet

Rusi v Beslane zlyhali. Verdikt súdu pre ľudské práva je právoplatný

Rusko zlyhalo pri snahe vyriešiť rukojemnícku drámu v Beslane.

Svet

Séria bombových hrozieb si vynútila evakuácie v Moskve

Ruské úrady zatiaľ neuviedli, koho podozrievajú z tzv. telefonického terorizmu.

Svet

Uneseného Čecha a Rakúšana zrejme v Líbyi zavraždili teroristi

Turistov uniesli po útoku na ropné pole.