SrREBRENICA. Bosniansky Moslim Mevludin Orič je jedným zo štyroch mužov, o ktorých sa vie, že prežili srebrenickú masakru z júla 1995. Aby si zachránil život, deväť hodín predstieral smrť a nehybne ležal v tráve medzi telami popravených súkmeňovcov.
Po zatknutí bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča s tlačovou agentúrou AP po prvý raz navštívil miesto krviprelievania - peknú čistinku v tvare V.
Najhoršie boli mravce, zaspomínal. Liezli mu po rukách, nohách, tvári a do úst. Orič to musel nehybne znášať, lebo srbskí vojaci prechádzali po lúke a každého, kto prejavil známky života, dorazili strelou do hlavy. Neďaleko Oriča starec márne prosil o život.
Orič skončil pod telom bratranca Harsa. "Všetkých nás zabijú," zašepkal mu Hars predtým, ako popravná čata spustila paľbu. Orič sa okamžite vrhol na zem, Hars padol v agónii cez neho.
Najhoršia chvíľa prišla, keď Orič videl, ako sa k nemu blíži srbský vojak. Vojak sa zastavil, dorazil zraneného a pokračoval smerom k Oričovi. "Teraz som na rade," pomyslel si. "Zatvoril som oči. Pár sekúnd pred očakávanou strelou som sa v duchu pýtal, ako je v nebi alebo pekle," povedal Orič. Rana neprišla, trvalo však hodiny, kým sa Orič dostal na slobodu.
Krátko pred polnocou streľba ustala a Srbi odišli. Oričove ruky a nohy boli stuhnuté, ale podarilo sa mu striasť bratrancovo telo a postaviť sa. Cestou z popraviska stretol Hurema Suljiča, ktorý tiež prežil. Okolo seba videli postrelených, ktorých čakala pomalá smrť.
Jeden muž z prestreleným bokom sa ich spýtal: "Môžete mi dať bundu? Je mi zima." Orič vzal bundu zabitého muža a dal mu ju. Iný muž sa plazil a za sebou ťahal prestrelené nohy. "Utekaj, bratku. Nestaraj sa o mňa, ja to nezvládnem," povedal Oričovi.
Orič so sebou vzal aj 17-ročnú dcéru Merimu. Pred cestou do Srebrenice sa zastavili v budove školy, kde pred masakrou zadržiavali stovky moslimských zajatcov. Prišiel tam aj Mladič - pár minút predtým, ako ich naložili na nákladniaky a odviezli na miesto popravy, povedal Orič. V telocvični im povedali, že ich odvezú na výmenu zajatcov.
Orič je odhodlaný svedčiť proti Mladičovi aj pred haagskym tribunálom. "Nemôžem sa dočkať, keď sa pozriem tomu zvieraťu do očí," vyhlásil.