VATIKÁN.
V poradí 19. zahraničná Benediktova cesta sa koná v poslednej fáze prístupových rokovaní Chorvátska, ktoré sa majú dokončiť tento mesiac. Pápež v apríli odkázal Chorvátom, že vstup do EÚ ich nepripraví o národnú identitu. Posolstvo bolo zjavne adresované nacionalistom, ktorí sú skeptickí voči vstupu do únie.
Po prvý raz sa pápežská návšteva v Chorvátsku - katolíckej bašte na Balkáne - nestretla iba s pozitívnymi odozvami. Veľká časť opozičných strán plánuje bojkotovať stretnutie Benedikta s poprednými predstaviteľmi politického a spoločenského života. Chcú tak protestovať proti vysokým nákladom na návštevu v čase, keď sa krajina zotavuje z hospodárskej krízy a bojuje s rekordnou nezamestnanosťou.
Chorvátsky prezident Ivo Josipovič tento postup kritizoval a varoval odporcov, aby návštevu pápeža nedávali do politického kontextu. Takéto zneužívanie veľkej udalosti by Chorvátsku spôsobilo veľké škody, vyhlásil prezident.
Návšteva pápeža podľa oficiálnych údajov stojí dva milióny eur, pričom štát a cirkev zaplatia po polovici. Neoficiálne informácie však hovoria o viac ako piatich miliónoch eur.
Pápež podľa očakávaní priláka do Záhrebu státisíce veriacich, nielen z Chorvátska. Medzi vrcholy programu patrí pápežovo stretnutie s mladými v sobotu večer na Námestí bána Jelačiča a nedeľňajšia ranná omša na dostihovej dráhe, kde čakajú 300.000 ľudí.
Prvá z troch návštev Jána Pavla II. v roku 1994 - ešte počas vojny - prilákala na omšu viac ako milión veriacich.
Po nedeľňajšej bohoslužbe Benedikt navštívi hrob kardinála Alojzija Stepinca, chorvátskeho primasa z obdobia počas a po druhej svetovej vojne, ktorého Ján Pavol II. blahorečil v rámci svojej návštevy v roku 1998.
Katolíci Stepinca oslavovali ako hrdinu pre odpor proti komunizmu a za to, že odmietol oddeliť chorvátsku cirkev od Vatikánu. Blahorečenie však vyvolalo zmiešané reakcie, keďže mnohí Srbi a židia tvrdili, že Alojzije Stepinac sympatizoval s nacistami.
Chorvátske médiá označili za "škandál" fakt, že biskupská konferencia na stretnutie s Benediktom nepozvala bývalého prezidenta Stipe Mesiča, ktorý pápeža pred dvoma rokmi pozval. Tento krok biskupov označujú za "pomstu" za vzájomné spory počas Mesičovho úradovania.
Politicky citlivou by pre Benedikta mohla byť aj skutočnosť, že biskupi pred nedávnym vynesením rozsudku nad tromi chorvátskymi generálmi pred haagskym tribunálom OSN vyzvali veriacich, aby sa za nich modlili a držali pôst. Aprílové odsúdenie generála Anteho Gotovinu na 24 rokov väzenia vyvolalo v cirkvi šok. Biskupi sa totiž držia starej tézy o spravodlivej vlasteneckej vojne.
