Článok sme nahradili autorským materiálom denníka SME o 17:17
Bývalý bosnianskosrbský vojenský veliteľ sa prvýkrát objavil pred súdom v Haagu. Obvinenia voči sebe označil za "strašné slová, ktoré nikdy nepočul". Vyžiadal si viac času na to, aby mohol povedať, či sa cíti vinný.
HAAG, BRATISLAVA. Obvinenia voči sebe si ani nechcel vypočuť. Predsedajúci sudca mu ich však podľa pravidiel musel prečítať.
Keď medzi bodmi o prenasledovaní a vraždení moslimov a Chorvátov zaznela aj genocída v Srebrenici, Ratko Mladič, ktorý ako hlavný veliteľ bosnianskosrbskej armády bol v osudných dňoch osobne na mieste, krútil hlavou. Obvinenie označil ako „strašné slová, ktoré som nikdy predtým nepočul“.
Mesiac na štúdium
Mladič prvý deň pred súdom v Haagu, kam ho po minulotýždňovom zadržaní v srbskej dedine Lazarevo vydali v utorok, odmietol povedať, či sa cíti vinný. Študovať obvinenia môže najbližších 30 dní, na súde sa opäť objaví štvrtého júla, keď sa už bude musieť vyjadriť.
Nečaká sa však, že by Mladič povedal, že je vinný. Aj piatkové sedenie zakončil tým, že „bránil svoj národ a svoju krajinu“.
Zdá sa, že generál tak pôjde v šlapajach svojho politického nadriadeného – bývalého prezidenta Radovana Karadžiča, ktorý mu v piatok uvoľnil súdnu sieň. Odmieta legitimitu súdu a naťahuje proces. Súdia ho už tretí rok, verdikt zaznie najskôr v roku 2012.
Dlhý proces sa očakáva aj v Mladičovom prípade. Obvinenia proti nemu sú rozsiahle. Zahŕňajú jedenásť bodov. Bude sa dokazovať, že k vraždám a prenasledovaniu skutočne prišlo. A tiež to, že Mladič ako hlavný veliteľ ich naplánoval a nariadil.
Generál by však mohol proces naťahovať okrem právnych obštrukcií ako Karadžič, aj zo zdravotných príčin. Podobne to robil aj juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič, ktorý nakoniec po piatich rokoch v Haagu zomrel na infarkt. Mladič aj v piatok povedal, že je „starý, chorý muž“, na súd prišiel rovno z väzenskej nemocnice. Proces by pozastavili, ak by Mladič nemohol sedieť v sále.
Holandský sudca
O jeho vine alebo nevine rozhodne trojica sudcov. Najmä voči Holanďanovi Alphonsovi Oriem by mohol Mladič vzniesť námietku zo zaujatosti. Rovnako to urobil aj Karadžič s tým, že sudca bol v minulých procesoch protisrbský. Tribunál to odmietol, no nakoniec ho údajne z iných dôvodov vymenil.
Keď sa začne proces, Mladič bude musieť byť na súde takmer každý deň. „Obvinení strávia dva, tri roky tým, že budú počúvať, čo sa dialo v dedinách, keď oni vydali rozkazy. Už to samo osebe je víťazstvo spravodlivosti,“ povedal pred dvoma rokmi pre Spiegel nemecký sudca Christoph Flügge, ktorý bude tiež súdiť Mladiča.
Najslávnejšie prípady súdu v Haagu
Slobodan Miloševič
Až protesty v Srbsku v roku 2000, ktoré zosadili Slobodana Miloševiča z kresla prezidenta krajiny, dovolili, aby ho mohli súdiť za zločiny proti ľudskosti spáchané vo vojne v Kosove. Do Haagu ho vydali o rok neskôr.
Miloševičov proces, ktorý sa začal vo februári 2002, sa naťahoval. Bývalý prezident sa obhajoval sám.
Odmietal legitimitu tribunálu, pojednávania sa oddaľovali aj pre jeho zdravotné problémy. Miloševič sa nakoniec verdiktu nedočkal. V roku 2006 zomrel vo väzbe na infarkt .
Ante Gotovina
Chorvátsky generál, ktorého armáda v roku 1995 vyhnala státisíce Srbov z krajiny, dlho utekal pred spravodlivosťou. Chytili ho až v decembri 2005 na Kanárskych ostrovoch, a hneď ho vydali do Haagu.
Súd sa pre rôzne prieťahy začal až v roku 2008. Tento rok v apríli súd vyriekol verdikt – generál dostal 24 rokov väzenia za násilie proti Srbom. Gotovina sa odvolal.
V Chorvátsku ho mnohí považujú za národného hrdinu. Po jeho odsúdení vyšli do ulíc státisíce Chorvátov, zastala sa ho aj chorvátska premiérka Jadranka Kosorová.
Radovan Karadžič
Bývalý prezident bosnianskych Srbov bol po generálovi Ratkovi Mladičovi najdlhšie na úteku. Chytili ho až v lete 2008 – s dlhou bielou bradou a s okuliarmi, zamaskovaného za obskúrneho ľudového liečiteľa v Belehrade.
Haag, kam ho vydali po pár dňoch, ho viní z rovnakých zločinov ako veliteľa bosnianskych Srbov Mladiča. Je medzi nimi aj genocída v Srebrenici.
Karadžič sa podobne ako Miloševič snažil podrývať legitimitu tribunálu, označil ho za „súd NATO“. Jeho proces sa naťahuje. Skončiť by sa mal na budúci rok.
(vas)
