WASHINGTON, BRATISLAVA. Môže to byť frontová línia modernej vojny. Útočník už nemusí vyradiť napríklad nepriateľove elektrárne či kontrolu leteckej dopravy len bombami či raketami. Stačí počítač.
Čoraz vyšší počet kyberútokov a pokusov o ne vo svete viedol Spojené štáty k tomu, že pripravili dokument, ako na ne odpovedať. Doktrínu ešte nezverejnili, no jej časti získal americký denník Wall Street Journal.
Akt vojny
Základná myšlienka je rázna a mala by odstrašiť každého, kto by chcel Spojené štáty takto napadnúť. Američania môžu virtuálny útok považovať za akt vojny. V dôsledku toho by naň mohli odpovedať aj tradičnými vojenskými prostriedkami: raketami, lietadlami či blokádou.
Nebezpečenstvo, aké môžu kyberútoky spôsobiť krajine, si americká vláda uvedomila v roku 2008. Vtedy sa hackerom podarilo preniknúť do počítačového systému na jednom americkom vojenskom zariadení na Blízkom východe. Odvtedy sa začali viac obávať o to, aké následky by mal kyberútok napríklad na nukleárne zariadenie, metro či leteckú dopravu.
Diskusia o tom, ako sa vyrovnať s virtuálnym útokom, je len na začiatku. Otázka napríklad je, kedy je kyberútok taký silný, že by voči krajine, ktorá ho podnikla, Američania zasiahli. Ako píše Wall Street Journal, momentálne sa začína presadzovať názor, že by mohli použiť silu, ak by kyberútok spôsobil „smrť, zničenie alebo významné narušenie,“ takého rozsahu, aké by spôsobil aj tradičný vojenský útok.
Útok na Lockheed
Stúpajúca hrozba kyberútokov sa ukázala aj v posledných dňoch. Minulý týždeň americká firma Lockheed Martin – jeden z najväčších vojenských dodávateľov na svete, ktorý vyrába zariadenia aj pre Pentagon – oznámila, že bola terčom útokov. Spoločnosť Google v stredu zverejnila, že sa hackeri vďaka triku dokázali dostať do súkromných e-mailových kont viacerých amerických predstaviteľov či novinárov.
Problémom v kyberboji je to, že útočník sa hľadá ťažko. V prípade Lockheed aj Googlu sa hovorilo o čínskych hackeroch, stopercentne dokázať sa to takmer nedá. Navyše, ťažko sa dokazuje, kedy má v kyberútokoch prsty vláda. Pentagon je však presvedčený, že na zložitejšie akcie – ako útok na elektrickú sieť – by hackeri pomoc štátu potrebovali.
Najznámejšie incidenty
1. Terč Estónsko
Doteraz najväčší útok voči krajine Európskej únie sa stal v roku 2007. Po spore o premiestnenie sochy sovietskeho vojaka zaútočili hackeri z Ruska na stránky estónskych bánk, ministerstiev či médií. Obvinenia, že na útoku sa podieľala aj ruská vláda, sa nedokázali.
2. Rusko-gruzínska vojna
Kyberútoky sa už využili aj vo viacerých konfliktoch. Azda najznámejšie boli útoky na gruzínske vládne a finančné stránky počas vojny medzi Gruzínskom a Ruskom v auguste 2008. Kremeľ odmietol, že by s nimi mali do činenia.
3. Červ na Irán
Útoky sa väčšinou pripisujú hackerom z Číny a Ruska. Prípad sofistikovaného červa Stuxnet, ktorý minulý rok zaútočil na iránske jadrové zariadenie Natanz, sa prisudzoval skôr Izraelu, prípadne Spojeným štátom. Obe krajiny to odmietli.
(vas)
